Richard Rybníček: Manažovať prosperujúce mesto je ťažšie ako práca ministra

Slovensko by rozdelil na šestnásť mestských regiónov so silnými právomocami. Zrušil by samosprávne kraje aj úrad prezidenta. Nevylučuje, že keď dokončí reformy v Trenčíne, tak vstúpi do veľkej politiky. Je presvedčený o tom, že správa vecí verejných v silných regiónoch je budúcnosťou Slovenska.

Prečo sa úspešný manažér rozhodne odísť z hlavného mesta do Trenčína a kandidovať na primátora?

Sme stará trenčianska rodina, v meste sme od roku 1895. Moji predkovia tu mali hodinárstvo, zlatníctvo a optiku. Otec bol novinár a v meste bol veľmi populárny a obľúbený. Keď v roku 2008 zomrel, pôsobil som v Prahe, potom som chvíľu podnikal. Vždy som sa zaujímal o verejný život a chcel som vstúpiť do politiky. Keď sa blížili voľby v roku 2010, uvedomil som si, že práve to je priestor ako do tej politiky vstúpiť – vrátiť sa domov.

Brali ste to ako manažérsku výzvu?

Ja som to vnímal ako pokus vniesť manažérske princípy do verejného politického priestoru a riadenia mesta. Na samospráve sa mi páčila jedna vec - primátor je šéf exekutívy, môže riadiť a rozhodovať, sú za ním vidieť výsledky. Jeho pozícia je po zvolení veľmi pevná a štyri roky sú obdobie, za ktoré sa dá niečo urobiť. Poslanec národnej rady, ktorý ak v tom čase nie je vo vládnej koalícii, len sedí a je štatista.

Je fyzická blízkosť voličov v komunálnej politike motivujúcim faktorom pri výkone funkcie?

Jednoznačne. Dnes musím povedať a myslím to so všetkou vážnosťou, že byť primátorom krajského mesta, ktoré prosperuje a má dobré výsledky, je ťažšia práca ako funkcia ministra. Kontakt s obyvateľom je každodenný. Musíte sa permanentne zodpovedať pri riešení konkrétnych problémov ľudí. Pre mnohých politikov v Bratislave, ministrov či poslancov, sú záležitosti miest a obcí akoby ponižujúce, lebo majú pocit, že riešia zemeguľu alebo štát. Ja tvrdím, že štát dnes funguje predovšetkým vďaka mestám a obciam. Som presvedčený o tom, že štát v tejto podobe je neefektívny, nesmierne nepraktický a skôr komplikuje ľuďom život ako im ho zľahčuje...

V akom stave ste prebrali mesto v roku 2010? Aké boli jeho záväzky, dlhy, problémy?

Vždy som sa zamýšľal nad tým, prečo ma pán Boh pošle do situácie, ktorá je v danej chvíli asi neriešiteľná. Tak to bolo v Slovenskej televízii, keď som nastúpil ako riaditeľ, to isté bolo v meste Trenčín, keď som prevzal funkciu primátora. Mesto bolo pred ozajstným bankrotom. Malo dlh 40 miliónov eur, čo bolo 137 percent bežných príjmov predošlého roka. Dlhy, ktoré mali byť splatené do jedného roka boli 17,6 milióna a dlhy po lehote splatnosti boli v tom čase 3,2 milióna eur.

Čo ste urobili bezprostredne po prevzatí funkcie?

Po nástupe do funkcie som zaviedol veľmi striktný krízový režim. Trávil som dlhé dni a noci rozmýšľaním, či mesto zachránim alebo ho posuniem do nútenej správy. Zobral som všetky právomoci všetkým úradníkom v meste. Absolútne som centralizoval riadenie do svojich vlastných rúk. Nechal som si v nákupných košíkoch pozvážať do kancelárie všetky zmluvy, faktúry, doklady a najal som si krízový manažment. Zabezpečil som právny, ekonomický a personálny audit. Všetko som niekoľko mesiacov analyzoval s tým, že nič nemohlo odísť z úradu bez odobrenia mojím podpisom. Nastala aj pitoreskná situácia. Posunul som dovnútra úradu informáciu, že pokiaľ dokumenty týkajúce sa mesta, ktoré mi dodali, nie sú všetky a zistím, že existujú aj iné, zamestnanci budú okamžite prepustení. Na základe tejto mojej výzvy sa mi v kancelárii objavilo ďalších 300 neevidovaných zmlúv. Mesto bolo dovtedy riadené politicky a nebolo riadené poctivo ani manažérsky ani koncepčne.

Ako ste tieto svoje rozhodnutia komunikovali s úradníkmi a občanmi?

Najprv som sa zatvoril na tri mesiace, potom sme urobili audit a až s tým auditom sme predstúpili pred verejnosť. Po audite som sa rozhodol, že mesto nepošleme do nútenej správy, ale že ho zachránime. Toto rozhodnutie však prinášalo dramatické obete. V roku 2011 po audite sa v meste prestalo kosiť. Ľudia z okolitých miest sa chodili do Trenčína so psami fotiť a zabávali sa na tom, že sa im psi, ale aj malé deti strácajú v tráve. Boli sme pod obrovskou mediálnou paľbou. Ľudia boli neuveriteľne nervózni, lebo dovtedy sa kosilo. Prestali sme prevádzkovať fontány, zrušili sme zimnú ľadovú plochu, prestali sme na vytipovaných bezpečnejších uliciach svietiť. Odmietol som dať hokejistom Dukly Trenčín peniaze. Dostal som sa do obrovského konfliktu s hokejovou komunitou. Vyčítali mi, že padne hokej v Trenčíne. Musel som dramaticky zosekať výdavky v meste a reforma bola prvý rok a pol nesmierne krutá.

Akú časť zastupiteľstva ste mali ako nezávislý primátor na svojej strane?