Ako sám spomína, čakala ho neľahká misia: pretvoriť úspešný start-up na životaschopnú korporáciu. TREND jeho počínanie sledoval. Čo videl – a čo sa ukázalo aj v účtovných knihách firmy a jej produktovom portfóliu –, je dôvodom, prečo Richarda Marka nominoval v tomto ročníku ankety Manažér roka 2015.
Bez zmeny
Zvonka sa mohlo zdať, že nový džob R. Marka ako generálneho riaditeľa Esetu, ktorý prevzal 1. januára 2011, bola len formalita. Veď najznámejšia slovenská ítečková firma bola skvele rozbehnutá. Jej softvér patril v nezávislých hodnoteniach k tomu najlepšiemu na svete, komerčne sa usídlil aj na náročnom americkom trhu, tržby a zisky utešene rástli.
Lenže na „generačný skok“ potreboval Eset viac: zjednotiť manažment firmy, zaviesť procesy v oblasti financií, podchytiť obchod, zintenzívniť marketing. „Museli sme napríklad prejsť všetky vzťahy s distribútormi, často aj desaťročné a rôzne nastavené. Bolo v tom veľa emócií, stálo nás to veľa času a námahy,“ spomína R. Marko.
Okrem toho nesmel Eset poľaviť vo vývoji technológií, ktoré sú jeho jadrom. Kybernetických hrozieb s globálnym rozmachom elektronickej komunikácie pribúdalo, tradičný trh softvéru pre osobné počítače, na ktorom firma vyrástla, atakovali aplikácie pre iPady a iPhony.
Manažér roka je tradičné ocenenie udeľované týždenníkom TREND už od roku 2005. Desiatku nominovaných zostavuje redakcia, o držiteľovi titulu rozhodujú hlasovaním osobnosti hospodárskeho života z TREND Barometra spolu s čitateľmi TRENDU a TREND.sk.
Profily nominovaných sme uverejňovali postupne od 20. augusta. Hlasovanie v 11. ročníku ankety bolo spustené 21. októbra a skončí sa 4. novembra. Víťaza vyhlásime 10. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2015.
Rozhodnite o Manažérovi roka 2015 - hlasovanie je spustené
Ešte predtým, ako sa R. Marko pustil do budovania korporácie, musel si postaviť vlastný globálny manažérsky tím. Lebo pri príležitosti jeho povýšenia odišli z operatívneho riadenia Esetu všetci dovtedajší riaditelia (a zároveň majitelia).
R. Marko vytiahol do popredia ľudí zvnútra firmy. Neprekážalo mu, že nemajú skúsenosti s vedením globálneho tímu. „To som nemal ani ja,“ dodáva. Podstatné podľa neho bolo, že u nich videl záujem a chuť pustiť sa do nových vecí: „Tento tím funguje bez zmeny doteraz, takže zrejme som ho vybral dobre.“
Naučil sa delegovať
Kým sa stal R. Marko najvyšším šéfom Esetu, celý čas sa točil okolo technológií. Vo firme začínal ako analytik infiltrácií a softvérový vývojár, neskôr bol roky jej hlavným softvérovým architektom (čo je pozícia, ktorú mal najradšej), viedol práce na prvých generáciách antivírusového systému Nod32 a napokon tri roky pôsobil ako technologický riaditeľ Esetu. V novej funkcii generálneho riaditeľa mu pribudli nové a celkom odlišné sféry vplyvu – financie, obchod, marketing, ľudské zdroje.
Úplný chaos v nich vraj nemal. Hovorí, že hoci sa dovtedy primárne venoval technológiám, vždy ho zaujímali aj ďalšie aspekty biznisu: „Veď viaceré významné obchodné dohody vychádzali z toho, čo sme vedeli ponúknuť na strane technológií.“ Zorientovať sa mu pomohla jeho povaha: „Je mi blízke, že potrebujem vidieť veci v kontexte, v súvislostiach. Aby som vedel, aký je zmysel toho, čo robím.“
K problémom, s ktorými nemá skúsenosti, pristupuje R. Marko tak, že si ich naštuduje. „Veľmi nerád rozhodujem tak, že niekto za mnou príde, niečo mi porozpráva a ja poviem okej. Necítil by som, že robím svoju úlohu,“ tvrdí. S polovičným úsmevom dodáva, že kolegom možno aj niekedy lezie na nervy, keď začne niečo rozoberať do detailov.
Tento prístup je časovo náročný, pripúšťa šéf Esetu. Vie, že sa potrebuje obklopovať ľuďmi, ktorí vždy časť agendy zastrešia tak, aby sa ňou nemusel dopodrobna zapodievať. „Takto si môžem – v primeranej miere – vyberať, čomu sa chcem venovať a čomu nie,“ dodáva. Po vzťahoch s distribútormi, zakladaní nových pobočiek v zahraničí a konsolidácii financií sa v poslednom čase snaží opäť viac zamerať na technológie. Tie stále považuje za gro, z ktorého celá firma vychádza.
Richard Marko (42)
Zdroj: Maňo Štrauch
Vyštudoval informatiku na Technickej univerzite v Košiciach, kde v roku 1996 získal inžiniersky titul. Ešte počas vysokoškolských štúdií začal pracovať v Esete, v roku 2005 v ňom ako jeden z kľúčových zamestnancov získal aj vlastnícky podiel. Od roku 2008 bol technologickým riaditeľom Esetu. Prvého januára 2011 sa pri generačnej obmene topmanažmentu stal jeho generálnym riaditeľom. R. Marko je ženatý, má tri deti.
Keď veci nesedia
Stabilita manažérskeho tímu svedčí o tom, že R. Marka, hoci je od podstaty skôr technológ a ítečkár, ostatné zložky firmy akceptovali. Sám si to vysvetľuje tým, že na začiatku vnímali, čo za tie dve dekády v Esete spravil: „A neskôr, keď sme riešili nejaké témy, som im bol skôr pomocou než záťažou.“
Tomu sa dá ľahko uveriť. Stačí sa s R. Markom chvíľu rozprávať a už si napríklad len ťažko viete predstaviť, že vyhľadáva spory alebo že na svojich kolegov zvyšuje hlas. Šéf Esetu pripúšťa, že s týmto hodnotením sa stretáva často: „Je pravda, že väčšinou som nanajvýš pokojný. Kolegov sa snažím skôr povzbudiť. Za tých dvadsať rokov sme si prešli všeličím, už máločo beriem tragicky.“
Veľmi nerád rozhodujem tak, že niekto za mnou príde, niečo mi porozpráva a ja poviem okej
Vie sa však aj vytočiť. Najmä ak mu niekto rozpráva veci, ktoré zjavne nesedia. „Keď cítim, že je to potrebné, tak sa nahnevám, ale potom sa rýchlo dostanem do normálu. Také že ,To ti nezabudnem‘, nie je môj štýl,“ hovorí.
Vyslovene otvorené spory sú podľa neho v Esete zriedkavé. Skôr sa stretáva s tým, že nejaká udalosť vyvoláva napätie. Ako zistí, že to pod pokrievkou vrie? „Je to o tom, že sa s ľuďmi stretávate, že ich roky poznáte a viete odhadnúť ich stav,“ odpovedá.
Vysvetľuje, že vo firme panuje otvorená komunikácia, o problémoch debatujú: „Niežeby som ich mal hneď aj riešiť. Ľudia sa často potrebujú len porozprávať alebo získať pohľad niekoho iného.“ V Esete podľa neho majú priateľské vzťahy: „Je to jedna z vecí, ktoré Eset robia Esetom. A aj preto je ľahšie rozpoznať, že existuje nejaký problém.“
Straty a nálezy
Pozícia R. Marka je oproti jeho kolegom z väčšiny slovenských itečkových firiem špecifická tým, že Eset je globálna firma. Má viac než tucet pobočiek po celom svete, polovica z tisícky zamestnancov sú cudzinci. Pre šéfa takéhoto podniku to zvyčajne znamená, že časť roka trávi na cestách.
„Môj cieľ je navštíviť každú pobočku aspoň raz ročne,“ zdôrazňuje R. Marko. Tento rok ešte napríklad plánuje turné do Ázie a Pacifiku. Myslí si, že hoci v čase internetu sa dá globálna firma riadiť na diaľku, tak podstatný je osobný kontakt: „Najmä s pobočkami, ktoré sú ďaleko. Pomáha im, keď ich navštívi niekto z centrály. Vidia, že sme na nich nezabudli. Cítia, že takisto sú dôležitou súčasťou celku.“
Popri budovaní korporácie si vie šéf Esetu nájsť priestor aj na koníčky. Lyžuje a venuje sa gymnastike (hoci už menej ako v minulosti), chytilo ho aj čoraz populárnejšie behanie.
Batérie dobíja tiež hudbou. Ako vraví, pasívne aj aktívne. S kolegami má R. Marko vlastnú kapelu, s ktorou príležitostne džemuje napríklad na firemných akciách. Vlastne ani neprekvapuje, že všetci jej členovia sú multiinštrumentalisti. Vedia hrať na gitare, basgitare, bicích, klávesoch: „Môžeme sa na nástrojoch striedať a je to o to zaujímavejšie.“
Vlastná hudobná produkcia je v Esete už tak trocha tradícia. Gitaru mal (možno stále má) pri pracovnom stole aj jeden zo zakladateľov a niekdajšia hlavná tvár firmy Miroslav Trnka. Aj on mal kapelu (jej členom bol aj R. Marko), volala sa Lost Clusters. Čo je, a vôbec nie mimomochodom, označenie pre poškodené časti počítačového disku. Malý fór s pointou na záver: súčasná kapela R. Marka nesie názov Found Clusters.
Richard Marko Zdroj: Maňo Štrauch
Zatiaľ máme pokoj
Ako z pohľadu odborníka na počítačovú bezpečnosť vnímate, že vládne organizácie zbierajú, často aj netransparentne a bez zákonného dôvodu, údaje o občanoch?
Beriem to ako realitu, ktorá tu je. Sledovanie sa robilo aj pred príchodom internetu tradičnými metódami, aj keď nie v takom rozsahu ako dnes. Samozrejme, bol by som rád, keby nikto nikoho nesledoval. Ale v dnešnej dobe skrátka musíte rátať s tým, že čo je do internetu pripojené, to môže do internetu aj uniknúť. Pokiaľ nerobíte niečo, za čo by ste sa museli hanbiť, azda sa s tým dá žiť.
Je obozretnosť jediný spoľahlivý recept, ako sa s kyberšpehovaním či už zo strany vlády, kriminálnych živlov alebo konkurencie vyrovnať?
Môžete sa, samozrejme, chrániť technologickými nástrojmi, ktoré vyvíjajú firmy ako Eset. Ale riziko, že obsah počítača pripojeného do internetu niekam odíde, existuje vždy. Jeho veľkosť závisí od toho, nakoľko cenné sú vaše dáta pre kybernetického útočníka. Ak ste bežný človek, budete skôr náhodná obeť. Ak ste úspešná firma či dôležitá osoba, šance na to, že niekoho budete zaujímať, rastú.
Spolupracuje Eset, dobrovoľne či na základe príkazu, so štátnymi inštitúciami, slovenskými alebo zahraničnými, pri zbere a analýze dát o občanoch?
Nie. Ani neviem, ako by nás na to prinútili. Hovorí sa, že niektoré veľké internetové firmy do toho boli zapojené. Podľa mňa závisí od konkrétneho právneho prostredia. To môže byť výhoda Slovenska. Zatiaľ máme pokoj.
Partneri projektu: