Riaditeľ Penty Hospitals: Búrame mýty o zdravotníctve

Medzi Slovákov, ktorým sa podarilo z ničoho vybudovať úspešnú domácu firmu, patrí Peter Lednický. Jedny z najväčších domácich laboratórií po štvrťstoročí riadenia prenechal medzinárodnému koncernu Unilabs. Svoj proklientsky prístup a podnikateľský drajv s dôrazom na inovácie a najmä manažment ľudských zdrojov však neopustil. Naopak, na konci minulého roka prijal ponuku stať sa CEO spoločnosti Penta Hospitals International, ktorá v troch stredoeurópskych krajinách prevádzkuje desiatky polikliník, nemocníc a iných zdravotníckych zariadení. V rozhovore pre TREND hovorí o zámeroch a cieľoch Nemocnice Bory a celej siete v domácom aj zahraničnom kontexte.

Keď sme robili rozhovor naposledy, šéfovali ste laboratóriám Unilabs. Prečo ste zmenili pôsobisko?

V Unilabse som bol 25 rokov. Niekto pri mojom odchode vtipne poznamenal, že som bol aj historicky prvým ítečkárom, „obchoďákom“, grafikom a marketingovým pracovníkom. Postavil som jeho predchodcu Alpha medical od nuly a s tímom sme dosiahli pozíciu stredoeurópskej diagnostickej jednotky. Lenže som nechcel riskovať, že skončím vo firemnej vitrínke spolu so starým refraktometrom, tak som sa rozhodol zmeniť pozíciu.

Mimochodom, čo je to refraktometer?

V prahistórii biochémie sa ním merala glykémia. Vyzeral ako malý mikroskop. Pamätám si to ešte zo školy.

Aký odlišný je nemocničný sektor oproti tomu diagnostickému?

Je úplne odlišný v tom, že kým diagnostický sektor je viac technologický, v prípade nemocníc je to „people business“ – všetko sa začína a končí u ľudí. Videl som veľké nemocnice, malé nemocnice, dobre technologicky vybavené nemocnice aj tie horšie. Možno aj také úplne v poľných podmienkach, možno aj bez elektriny. No nikdy som nevidel jeden typ nemocnice, a to nemocnicu bez ľudí.

V labáku sa z ekonomického pohľadu dala kapitálom nahrádzať práca ľudí. Kúpili sme nový lepší a väčší automatický analyzátor a mohli sme tam robiť trojnásobne viac vzoriek s tým istým počtom pracovníkov. V nemocniciach to v žiadnom prípade nejde. Tie stoja a padajú na ľuďoch, na ich spokojnosti. Len spokojný zamestnanec dokáže zabezpečiť spokojného klienta a len spokojný klient dokáže zabezpečiť spokojného akcionára.

Z nášho predchádzajúceho rozhovoru vyplynulo, že manažment ľudských zdrojov je vaša silná manažérska stránka. Na to prihliadal aj akcionár?

Dúfam. (Smiech.) Je to moje vnútorné nastavenie. Prišiel som sem, aby som mohol priamo komunikovať s tímami. A práve to ma zaujalo na nemocniciach a poliklinikách, že to je najmä o ľuďoch. Alebo povedal by som skoro iba o ľuďoch.

Čo je vaša vízia a váš cieľ, ktoré za týmto rozhodnutím stáli?

Práve tu môžem byť hlasom klienta – pacienta, pretože by som bol rád, keby sme boli čo najviac zameraní na pacienta. To znamená, aby bol stredobodom nášho záujmu aj z pohľadu komfortu a spôsobu, akým dostáva zdravotnú starostlivosť. Keď si zoberiete seriály z lekárskeho prostredia, prakticky nikdy nie sú o medicíne, sú o ľuďoch, o vzťahoch, o tom, ako sa správajú k pacientom, ako je nastavená kultúra vzťahov.

Ale to je potom kompletná zmena paradigmy, ktorá doteraz na Slovensku funguje. Je tu zaužívaný doktorocentrický systém, kde sú v centre pozornosti lekári. Chcete ten systém obrátiť?

Áno, presne tak. Nároky sa menia – pacienti sú zvyknutí, že v iných oblastiach dostanú službu, ktorú potrebujú, oveľa rýchlejšie a komfortnejšie. U nás to tak celkom nie je, pacient je často v systéme stratený. Pre mnohých je to prvý pocit, keď prídu do nemocnice – ani nevedia, kam majú ísť. A práve to chceme riešiť. 

Napríklad aby sme vybudovali takzvané digitálne dvere. To znamená, aby v každej našej poliklinike, v každej našej nemocnici existovali ešte jedny dvere, ktoré sú digitálne, kde sa budete môcť ohlásiť, budete si môcť vybaviť a zariadiť veci, ktoré potrebujete. Dnes už je celá generácia vrátane mojej 78-ročnej mamy digitálne natívna. Tak sa pýtam, prečo by to nemohlo ísť aj u nás.

Každý, kto videl prvé zábery z Nemocnice Bory, musel mať pocit, že veci sa posunuli rádovo ďalej. Do akej miery je to vaša zásluha? 

Vzhľadom na to, že som v spoločnosti Penta Hospitals od vlaňajšieho októbra, na tom osobne nemám žiadnu zásluhu. Skôr teraz bude tá zásluha v tom, ako sa Bory budú spúšťať, ako sa nám tam podarí vytvoriť pracovný tím. Pretože výnimočnosť Borov je v tom, že aj keď sa robili podobné projekty v Európe a postavila sa nová nemocnica, zvyčajne sa tam nejaká stará presťahovala. V Boroch potrebujeme vytvoriť z 1 500 ľudí, ktorí tam budú pracovať, jeden ucelený tím.

To je obrovská výzva, akú Slovensko nezažilo dekády. Ide o vytvorenie úplne novej infraštruktúry, čo sa týka pacientov, lekárov, logistiky, úplne všetkého.

Je to pre nás, samozrejme, aj výhoda, že noví ľudia prídu do nového priestoru, do nového systému a nebudú si zbytočne ťahať staré návyky, ktoré často nie sú šťastné. Celé sme to postavili na úplne novú úroveň, vďaka čomu možno bude na úplne novej úrovni aj vzťah k pacientovi.

Ako vnímajú zmenu tohto nastavenia lekári?