Revolta zachvátila i Balkán

Deprimujúce zábery z horiaceho centra Sarajeva prebudili v BaH i za jej hranicami spomienky na etnické čistky a masové hroby z občianskej vojny, ktorá zanechávala od marca 1992 do decembra 1995 krvavú škvrnu v moderných dejinách starého svetadielu. O život prišlo vtedy vyše stotisíc osôb. O strechu nad hlavou vyše dvoch miliónov. Bol to najdesivejší ozbrojený konflikt v Európe od skončenia 2. svetovej vojny. Možno aj preto zneistili mohutné kúdoly dymu a zavýjanie hasičských a policajných sirén davy demonštrantov do tej miery, že sa v Sarajeve, Tuzle, Mostare, Zenici a v iných mestách masovo nepridávali k radikálom, ktorí zapaľovali a rabovali budovy štátnej a regionálnej správy.

V areáli kolektívnej hlavy štátu, kde sa nachádzajú aj priestory štátneho archívu, zhoreli zväzky dokumentov z obdobia rakúsko-uhorskej monarchie a Osmanskej ríše. Správy o požiari otriasli verejnosťou bez rozdielu vierovyznania a národnostnej príslušnosti. Mnohým príslušníkom strednej a staršej generácie prehĺbili pocit ujmy spôsobený požiarom v národnej knižnici pred dvanástimi rokmi. Ľútosť nad miznutím kultúrnohistorických artefaktov motivovala časť demonštrantov na väčšiu sebakontrolu. Tým sa predišlo v mnohých prípadoch šíreniu masovej psychózy a nezvládnuteľnému hnevu na štátnu mafiu.