Reverzné hypotéky sa na Slovensku odkladajú na neurčito

Slovenské obyvateľstvo starne. Nie je to dohad, nie je to námet na diskusiu. Je to holý fakt, ktorý potvrdilo sčítanie obyvateľov z roku 2021. Počet ľudí, ktorí sú v postproduktívnom veku, prvýkrát prekonal počet obyvateľov, ktorí sa na svoju budúcu kariéru ešte len pripravujú. 

Inými slovami, čoraz viac dôchodcov bude tlačiť na príjmy pracujúcich generácií. Tento na prvý pohľad začarovaný kruh môžu pomôcť riešiť reverzné hypotéky. Ich ústrednou myšlienkou je, že majiteľ domu či bytu v dôchodkovom veku „predá“ svoju nehnuteľnosť s tým, že ju môže ďalej užívať. Inými slovami, vlastník svoju nehnuteľnosť predá banke, tá mu buď vyplatí konkrétnu sumu, alebo rentu. Nehnuteľnosť nebude súčasťou dedičského konania a po klientovom úmrtí s ňou bude banka nakladať ako s vlastným majetkom. 

Skončili sme skôr, ako sme začali

Na Slovensku sa začala pripravovať legislatíva, ktorá by tento druh vzťahu banky s klientom umožnila, práce sa však zastavili a podobný nástroj je v nedohľadne. Slovensko má pritom ideálne podmienky na to, aby reverzné hypotéky mohli fungovať. Vo vlastnom byte či dome totiž na Slovensku býva takmer každý. V roku 2020 bývalo vo vlastnej nehnuteľnosti viac ako 92 percent obyvateľov. Vyšší podiel ľudí, ktorí bývajú vo svojej nehnuteľnosti, bol v rámci Európskej únie už len v Rumunsku. 

Práve vysoký počet ľudí, ktorí dom či byt vlastnia, dáva dobrý základ na to, aby na Slovensku mohli úspešne fungovať „spätné“ úvery na bývanie. Slovenská vláda týmto smerom skutočne aj vykročila, no z reverzných hypoték napokon v blízkej budúcnosti nič nebude. „V podmienkach Slovenskej republiky nie je možné vnímať poskytovanie reverznej hypotéky ako systémové opatrenie, ktoré má prispieť k plošnému zvýšeniu príjmov občanov v dôchodkovom veku. Ani neexistuje reálny dopyt a ponuka tohto produktu a z toho vyplývajúca potreba regulácie,“ uvádza vo svojom stanovisku pre TREND Ministerstvo financií SR. 

Štát chce monitorovať vývoj trhu