Hoci podľa predvolebných sľubov pravicového štvorlístka nebolo nemožné predstaviť si základné kontúry vládneho programu, pri čítaní jeho základných téz musí poskočiť srdce každému premýšľajúcemu občanovi Slovenska. Miera konkrétnosti programu (v porovnaní povedzme s predvolebným politickým posolstvom Smeru-SD) totiž naznačuje, že nová vláda vie, čo chce. Čo je v turbulentných časoch hospodárskej krízy a po štyroch rokoch politiky založenej na sledovaní prieskumov popularity neodškriepiteľné pozitívum. Druhá otázka je, koľko zo sľubovaného sa aj v skutočnosti zrealizuje. Na jej zodpovedanie však ešte nenastal čas.
Zhodnotiť všetky dohodnuté opatrenia v troch odsekoch by bolo aj nad sily Chucka Norrisa, preto sa autor tohto komentára zmieni o oblasti, ktorá ho zaujíma najviac. Tou je školstvo. Po prečítaní takmer štyridsiatky bodov je zrejmé, že hlavné slovo tu mala najsilnejšia strana kvarteta SDKÚ-DS. Nová vláda chce z angličtiny postupne urobiť povinný jazyk a vzdelávanie má smerovať viac k využívaniu informácií ako k ich memorovaniu. To sa nezaobíde bez ďalšej obsahovej zmeny učiva a zrušenia monopolu štátu na učebnice, ktorá v tézach tiež nechýba.
Kvalitné školstvo nie je možné bez súťaživosti a ak nový kabinet naozaj zjednotí legislatívne normy tak, aby pre školy rôznych zriaďovateľov platili rovnaké pravidlá, môže sa stať aj na Slovensku realitou. Dostať jednu zo slovenských vysokých škôl do prvej svetovej päťstovky sa na májovej konferencii TRENDU a Cato inštitútu príliš nepáčilo americkému profesorovi Richardovi Vedderovi, ktorého si prišiel vypočuť aj Ivan Mikloš. Budúca koalícia nápad modifikovala do fondu, o ktorého peniaze môžu školy súťažiť a použiť ich na ambicióznejšie projekty, ako si doteraz mohli dovoliť. Napríklad akvizície nobelistov.
Aj pri čítaní ďalších bodov téz možno povedať, prvý krok budúca vláda zvládla. Tu sa však oplatí pripomenúť si napríklad vládny program pre školstvo odchádzajúcej vlády, ktorý nebol, až na kozmetické chyby, vôbec zlý. Chaos z neho narobil až samotný minister Ján Mikolaj. Bude zaujímavé sledovať, či nová koalícia po koncipovaní programu zvládne druhý krok – výber vhodného adepta na čelo rezortu školstva. Ak tento krok vláda nezvládne, ako napríklad pri Martinovi Froncovi, školstvu nepomôže ani ten najlepší program.
