Ráno vstávam o šiestej alebo o trištvrte na sedem. Podľa toho, či si idem ešte pred odvozom najmladšej dcérky Mišky do školy zabehať alebo nie. Šport je pre mňa dôležitou súčasťou života. V podstate fyzická terapia, akýsi protipól pre inak namáhavú prácu s číslami, paragrafmi a ľuďmi zároveň.

Ako daňová poradkyňa, aktuálne opäť aj audítorka, musím byť neustále v strehu, pretože chyba by mohla môjho klienta nielen pripraviť o nemalé peniaze, ale hlavne poškodiť reputáciu firmy. Tú som vybudovala a spoluriadim už takmer dve dekády.

V „mentálnej“ kondícii sa udržiavam najmä behom, prípadne tenisom, v zime lyžiarskymi túrami. Mám však k športu osobitný vzťah aj pre iný dôvod. Mohla som byť profesionálnou tenistkou. V bývalom politickom režime som celkom dobre hrala tenis. Bola som v top 200 ženského tenisového rebríčka WTA, čo mi otváralo cesty na turnaje aj mimo socialistického bloku.

Renáta Bláhová: Každý úspešný človek by mal vrátiť niečo krajine

Z rodinnej lyžovačky Bláhovcov s troma dcérami a neterou. Zdroj: archív Renáty Bláhovej

Po revolúcii, keď sa u nás veci rýchlo menili, som aj ja začala uvažovať, ako ďalej. S prvými úspechmi totiž prišli aj prvé zranenia a bolo mi jasné, že kým ja som cestovala na niektoré turnaje vlakom a bez opory tímu, aby som ušetrila, moje súperky zo Západu mali už vtedy okolo seba neporovnateľný servis. Tak som sa rozhodla cez tenisové štipendium urobiť si MBA na Southeastern Louisiana University v USA.

Samozrejme, že som po jej skončení uvažovala aj o tom, či sa vrátiť späť na Slovensko alebo ostať v USA. Takéto úvahy som mala ešte niekoľkokrát. Už spolu s manželom Michalom, ktorý sa v samotných časoch prevratu v roku 1989 aktívne angažoval v protikomunistickom štrajku ako študent. Zo smerovania Slovenska v neskorších rokoch, najmä počas mečiarizmu, sme boli totiž obaja trochu sklamaní. No definitívne nám tieto úvahy zahnalo narodenie dvojičiek – dcér Sáry a Viki. Pred šestnástimi rokmi.

Vekom mi už viac ako na pracovnom výkone záleží na čase s rodinou

Inak, celkom vtipné bolo, že sme sa vzali v Las Vegas, keď som končila MBA. Vtedy to ešte u nás nebolo také rozšírené, sčasti sme to brali ako recesiu, študentskú nerozvážnosť. Po návrate na Slovensko som to však začala seriózne riešiť a zistili sme, že stačia v podstate tunajšie oficiálne overenia amerického sobášneho listu a zväzok je právoplatný. A tak sme to sformalizovali aj doma.

Či by som spravila spätne niečo inak, ak by som mohla? Asi nič, pretože aj chybné kroky ma posunuli dopredu a dostali tam, kde som dnes. Aj keď viac sa mi páčila naša firma v malom. Keď nás bolo do dvadsať. Každého som poznala a všetky problémy sa dali vyriešiť cestou do kuchynky.

Rada, ktorou sa riadi
Každý úspešný človek by mal spoločnosti alebo jednotlivcom vrátiť aspoň časť zo svojho úspechu

Rada, ktorú rada rozdáva
Aj chybné kroky vás posúvajú dopredu

Výzva v roku 2017
Ešte viac čítať. Knihy si vyberám podľa recenzií, osobných odporúčaní a veľmi často sa inšpirujem z The Economistu

No po príchode Mikuláša Dzurindu do vlády, zavedení rovnej dane a vstupe Slovenska do EÚ k nám vo veľkom prichádzali nadšení investori zo Západu. Jednoducho sme ich nemohli odmietať, a tak sme narástli do dnešnej veľkosti asi 80 zamestnancov.

Čo však robím dnes inak je, že mi viac ako na úspechu a pracovných výsledkoch záleží napríklad na tom, aby sme sa počas týždňa stretli celá rodina aj so staršími dcérami na obede alebo večeri. Viac dovolenkujem, s celou rodinou veľa cestujeme, v posledných rokoch najmä s cieľom poznávať iné kultúry a kontinenty. Veľmi rada tiež čítam.

Ak by som mala menovať ešte jednu vec, ktorá mi pomáha kompenzovať náročnú prácu, je to pomoc ľuďom v núdzi. Formou pro bono poradenstva pre neziskovky, ale aj priamymi finančnými darmi. Odkedy máme dvojičky, finančne podporujeme inú rodinu s dvojičkami. Nie preto, že by som mala výčitky z mojej práce. Ale cítim to ako morálny záväzok človeka, ktorému krajina umožnila uspieť. Takto jej splácať dlh.