Zdroj: Maňo Štrauch
Je podľa vás riadenie školy podobné ako riadenie firmy?
Podľa toho, akej školy. Verejné vysoké školy sú samosprávne akademické obce a zároveň podnikateľské subjekty. Musíme rešpektovať akademické slobody každého tvorivého pracovníka. Do značnej miery je to otázka konsenzov. To je odlišné od riadenia firmy, kde manažér povie, ako to bude.
Takže pri riadení nedávate príkazy? Vždy je to o konsenzoch?
Máme stanovené postupy, takže netreba dávať nejaké príkazy. Samozrejme, že keď chceme niečo posunúť dopredu, musíme sa dohodnúť a spraviť rozhodnutie. A potom je to už na tom, aby to každý rešpektoval. Možno ukladať i sankcie, ale vždy je lepšie, keď to ľudia sami chcú.
Ktoré obdobie vášho života považujete za najzaujímavejšie?
Každé. Študoval som mikroelektroniku na Fakulte elektrotechniky a informatiky. Vtedy to bola Elektrotechnická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej. Už vtedajší vedúci katedry kládol veľký dôraz na výskum. Snažil sa aj nakupovať zariadenia, na ktorých sa dal robiť výskum svetových parametrov.
Neskôr, keď sa dalo cestovať, som sa v rámci jedného z prvých projektov Tempus dostal do Anglicka na univerzitu v Yorku. Bola to veľká životná skúsenosť, najmä keď som videl, ako to funguje v inom prostredí.
Potvrdil sa vám v Anglicku priepastný rozdiel medzi ich a slovenským školstvom?
Ani nie. Ja som mal celý čas pocit, že moja univerzita je odborne lepšia. Bola lepšie vybavená, aj počtom ľudí aj zameraním sme boli ďalej. Len sme nemali väzby na to medzinárodné prostredie.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Máte už predplatné?
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
