Rekordný rok slovenského turizmu v porovnaní s konkurenciou bledne

Prišiel ich naozaj rekordný počet – vyše 4,3 milióna, čo je skutočne historicky najviac. Oproti roku 2014 je to o 16 percent viac – pričom približne rovnako sa zvýšil záujem o Slovensko u zahraničných aj domácich hostí.

Až 16-percentný nárast je naozaj úctyhodný, Slovensko sa s jeho výškou zaradilo na špičku Európy a podľa percentuálneho prírastku ubytovaných návštevníkov skončilo v prvej trojke. Potešiteľné je, že dvojciferné prírastky dosiahlo v návštevnosti na všetkých najdôležitejších trhoch, na českom dokonca predbehlo aj Chorvátsko.

Čo taký výrazný rast spôsobilo? Jedni hovoria o peknom letnom počasí, iní o nepokojnej situácii v doteraz obľúbených turistických destináciách, ktorá najmä mnohých Slovákov podnietila k tomu, aby strávili dovolenku doma. Spomínajú sa aj stámiliónové investície do turistickej infraštruktúry či stále sa zlepšujúce služby.

Zrejme sa už začína pozitívne prejavovať aj činnosť organizácií destinačného manažmentu – oblastných organizácií cestovného ruchu. Na jednej strane robia aktívny marketing svojich regiónov a na druhej vytvárajú produkty, ktoré môžu návštevníkov prilákať. Viacerí nezabudnú pripomenúť, že na príleve hostí sa podieľal aj štátny marketing a propagácia Slovenska v zahraničí...

Čo z toho zodpovedá pravde? Zdá sa, že tu platí poznámka „z každého rožku trošku“. To, že do slovenských ubytovacích zariadení prišlo toľko hostí, je zásluhou mixu všetkého z toho, čo hodnotitelia uvádzajú.

Nožnice sa nezatvárajú

Dobré čísla všetkých aktérov domáceho turizmu tešia, ale treba povedať, že to s návštevnosťou Slovenska vyzeralo v poslednom období ako na horskej dráhe – dobré roky sa striedali so zlými. Aj pri 16-percentnom prírastku zahraničných hostí v porovnaní s rokom 2014 si nemožno nespomenúť, že ten zase priniesol 11-percentný pokles oproti predchádzajúcemu roku.

Takže reálny prírastok v porovnaní s tiež úspešným rokom 2013 je päť percent. To je presne toľko, o koľko vzrástli vlani priemerne príjazdy zahraničných hostí v rámci celej Európy. Bolo by naozaj neospravedlniteľné, keby v čase, keď sa darilo celej Európe, bolo Slovensko opäť výnimkou ako v roku 2014.

Aj napriek výborným výsledkom z minulého roku sa stále veľmi nedarí „zatvárať“ nožnice v počte hostí medzi Slovenskom a jeho najbližšími susedmi – Českom a Maďarskom. Tam sa väčšinou darí zvyšovať počty návštevníkov kontinuálne a nebolo to inak ani vlani. Do Česka prišlo medziročne o sedem percent zahraničných hostí viac a do Maďarska o šesť percent. Obidve krajiny sa rovnako tešili zo svojej historicky najlepšej návštevnosti.

To, že Slovensko má naozaj čo doháňať, prezrádzajú najmä absolútne čísla: my sme sa vlani pýšili s tým, že bolo cca 1,7 milióna ubytovaných zahraničných hostí a prírastok bol 251-tisíc. K českým susedom ich však prišlo 8,7 milióna a o 500-tisíc viac ako rok predtým.

Samozrejme, Česko má Prahu, Maďarsko Budapešť, ktoré generujú 40 percent návštevnosti, ale obidve krajiny profitujú najmä z toho, že turizmu, propagácii krajiny, vhodnému podnikateľskému prostrediu sa tam venuje už roky na všetkých úrovniach, štátnu nevynímajúc, oveľa väčšia pozornosť než na Slovensku.

Ako dosiahnuť udržateľný rast

Čo robiť, aby vlaňajšok nezostal opäť len peknou spomienkou? O tom diskutovala v marci turistická brandža s Františkom Palkom, (dnes už bývalým) štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, na  TREND konferencii HORECA manažment 2016.

Podnikatelia v cestovnom ruchu, ako zdôraznil Marek Harbulák, prezident Zväzu cestovného ruchu, nie sú spokojní najmä s podnikateľským prostredím, ktoré sa v posledných rokoch pre stredných a malých podnikateľov neustále zhoršuje. Jeho slová potvrdzuje aj štúdia Svetového ekonomického fóra o konkurencieschopnosti v turizme, ktorá vychádza každé dva roky – v roku 2015 sa Slovensko v tabuľke hodnotenia podnikateľského prostredia umiestnilo na 113. mieste zo 141 krajín sveta.

Jozef Ivanič, majiteľ komplexu hotelov v Starej Lesnej, považuje za najväčšie problémy brandže nedostatok pracovníkov, ktorý postihuje všetky profesie – od recepčných až po pomocné sily. S tým je spojený tlak na zvyšovanie miezd, vysoké odvodové zaťaženie, v porovnaní s ostatnými krajinami aj vysoká DPH za stravovacie a hotelové služby a tiež veľmi veľké administratívne zaťaženie malých a stredných podnikov. Podnikatelia v turizme sa jednohlasne zhodujú, že je na hranici únosnosti.

Bohuš Hlavatý, šéf najväčšieho podnikateľského subjektu v turizme – Tatry Mountain Resorts, hovorí aj o nutnosti upraviť legislatívu tak, aby vyhovujúco riešila sezónne zamestnávanie a umožňovala zamestnávať aj ľudí z krajín mimo EÚ, napríklad z Ukrajiny. Tak ako to robia už aj v okolitých krajinách.

Kde sa hodí odštátnenie

Tiež je presvedčený, že treba presadiť nový systém financovania Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorá doteraz svoje marketingové aktivity financovala najmä z eurofondov, no v novom plánovacom období zostala odkázaná len na štátny rozpočet.

Podľa informácií zo SACR tento rok pracujú s rozpočtom 4,109 milióna eur, pričom na marketingové aktivity ide iba niečo viac než polovica – 2,195 milióna eur. Pritom napríklad český národný touristboard Czechtourism pracuje v roku 2016 s rozpočtom cca 13 miliónov eur a na platy zamestnancov ide z rozpočtu zhruba 6,6 percenta.

„Pomohlo by spoločné financovanie zo strany štátu a podnikateľov. Tento systém sa osvedčil v oblastných organizáciách cestovného ruchu. Zo SACR by bolo dobré tiež urobiť PPP projekt a čiastočne ju odštátniť. Podnikatelia