Vysoké sumy napriek tomu musí platiť britská Royal Bank of Scotland (RBS), americké Citigroup a JP Morgan Chase, nemecká Deutsche Bank, francúzska Société Générale a maklérska firma RP Martin.

Vyšetrovanie navyše pokračuje, ani slovo pri oznamovaní terajšej pokuty napríklad nepadlo o dánskej Rabobank, ktorá už dostala pokutu od niekoľkých národných regulátorov v októbri a ktorú pre škandál musel opustiť jej výkonný šéf. Podľa zistení EÚ však v karteli, za ktorý boli teraz banky pokutované, nijako nefigurovala.

Pozorovatelia si tiež všímajú, že komisia sa sústredila na kartelové dohody súvisiace s európskym benchmarkom EURIBOR a podobným ukazovateľom pre japonský jen. V európskom prípade šlo o jednu kartelovú dohodu štyroch bánk v rokoch 2005 až 2008, v kauze manipulácií okolo jenu šlo v rokoch 2007 až 2010 o niekoľko súbežných zákulisných dohovorov.

Bokom tak zatiaľ zostali meny ako dolár, švajčiarsky frank či britská libra. Národní regulátori v Británii či v USA pritom v postupne odhaľovanom škandále s referenčnými sadzbami pri udeľovaní pokút nezaháľajú. Európski vyšetrovatelia už vyšetrujú možné manipulácie spojené so švajčiarskou menou a nevylučujú ďalšie prešetrovanie, trebárs možné manipulácie s ďalšími benchmarkmi.

Pre Deutsche Bank, francúzsku Société Générale a americkú Citigroup bola spolupráca s komisiou prvým priznaním, že aj tieto inštitúcie sú namočené do rozsiahleho škandálu okolo sadzieb LIBOR. Aby dosiahli zníženie pokút o desať percent, museli totiž pripustiť, že sa na manipuláciách podieľali. Barclays európskym vyšetrovateľom existenciu kartelu odhalila, a tak sa pokute vyhla celkom.

Podobne „zarobila“ UBS, ktorá plne spolupracovala pri rozkrývaní série dohôd okolo japonských sadzieb. Európsky komisár pre hospodársku súťaž Joaquín Almunia pripomenul, že dohovor s časťou previnilých bánk, ktoré sa podľa neho „rozhodli obrátiť list“, viedol k najrýchlejšiemu vyšetrovaniu kartelových dohôd v bankovom sektore. Na výšku pokút pre jednotlivé bankové domy majú vplyv ich predpokladané zisky z existencie kartelov či čas, po ktorý sa v ňom zúčastňovali, a závažnosť prípadu.

Práce sa začali v roku 2008, terajšie rozhodnutie je prvým podobným rozhodnutím komisie o kartelovej dohode vo finančnom sektore od začiatku finančnej krízy. Bez nástroja, ktorý vyšetrovateľom umožňuje sa s bankami výmenou za odpustenie či zníženie pokút dohodnúť na spolupráci pri vyšetrovaní, by bol zrejme postup výrazne pomalší.

Napriek tomu sa s komisiou aspoň v jednom z prípadov odmietli dohovoriť Crédit Agricole, HSBC, JP Morgan Chase a broker ICAP, ktorých preverovanie tak naďalej pokračuje. Komisia navyše už v septembri ponúkla svoju predstavu úprav pravidiel vzniku a spravovania referenčných sadzieb tak, aby bolo možné zamedziť manipuláciám. Odradiť od nich banky by zrejme mala aj rekordná výška teraz udelených pokút.

J. Almunia zdôraznil, že prekvapením nie je len snaha bánk pracovať s benchmarkmi nepovoleným spôsobom vo svoj prospech, ale vznik skutočných a pevných zákulisných dohôd, ktoré také správanie oficiálne konkurujúcich si bankových domov umožňovali. S celkom jasnou hrozbou voči tým, ktorí sa dohodnúť odmietli, potom spomenul, že vyšetrovatelia majú k dispozícii záznamy e-mailovej komunikácie, ktoré pomerne jednoznačne dokladajú dohadovanie medzi bankami a maklérmi. „Keby ste mali možnosť vidieť niektoré z konverzácií cez internet medzi hráčmi zapojenými do týchto vecí, boli by ste pobúrení,“ poznamenal. Podrobnosti však uvádzať nechcel.

Banky a obchodníci, ktorí sa dohodnúť nechcú, podľa neho dobre vedia, aké informácie má Európska komisia k dispozícii. Podľa britských Financial Times, ktorých reportéri časť korešpondencie videli, sú e-maily väčšinou písané vo francúzštine a obchodníci sa v nich napríklad vychvaľujú, s koľkými kolegami sa im podarilo o konkrétnom pohybe sadzby dohodnúť.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.