Poistní sprostredkovatelia sa s novou reguláciou, ktorá bola prísnejšou podobou tej európskej, vyrovnávali dlho. Niektorí sa pre ňu dokonca presťahovali do zahraničia, kde sú obmedzenia menej prísne. Základným kameňom úrazu bolo to, že nemožno pôsobiť zároveň ako agent – teda za províziu poisťovne – aj ako maklér, teda v mene a za peniaze klienta. Asi najprominentnejším sťahujúcim sa bol americký Marsh, najväčší poistný maklér na svete. Jeho súčasní predstavitelia pre Slovensko stále považujú zákon za omyl, ktorý trh poškodil. Potvrdením môže byť aj fakt, že v SR už takmer žiadni poradcovia – tak nový zákon volá maklérov – neostali. Z takmer 900 registrovaných subjektov je poradcov len 15. Jedinou významnejšou firmou je Votum, dcéra veľkej poľskej firmy. Tá sa zaoberá vymáhaním poistného pre klientov, nie uzatváraním zmlúv.
Regulátor považuje pravidlá za úspešné a rozhodol sa dokonca prísnu deľbu na poradcov a agentov rozšíriť na celý trh finančného sprostredkovania, nie iba na poisťovníctvo. Takže po novom už odobrenie štátu musia mať nielen ľudia uzatvárajúci poistné zmluvy, ale aj napríklad pracovníci v pobočkách banky, ak predávajú produkty. Samotné skúšky sa skladajú zo všeobecného okruhu a potom špecifických otázok z bankovníctva, poisťovníctva, dôchodkového sporenia či kolektívneho investovania. Podľa toho, čo chce agent predávať. Firmy platia podriadeným agentom skúšky, ale väčšinou len prvý pokus. Kto nesplní test na prvýkrát, musí si ho zopakovať za vlastné. Nejde o lacný špás, platí sa 30 eur za každý sektor, ktorý chce poradca predávať. Pri veľkosieťach s tisíckami predajcov tak idú náklady do stoviek tisíc eur.
Poplatok núti ľudí selektovať, čo vlastne chcú predávať. Pri produktoch, za ktoré sa platia nízke provízie, musia firmy už teraz počítať s nižším prílevom klientov od sprostredkovateľských sietí. Týka sa to napríklad DDS, kde sú provízie za jednu zmluvu zhruba na úrovni poplatku za skúšku.
