Reformy podľa Hegera: Napoleonské ambície a papierové tigre

Pokiaľ by sme mali len jedným slovom definovať súčasnú vládnu garnitúru, jedným z najsilnejších kandidátov by bolo slovíčko reformy. Nikto nám doteraz neprezradil, čo sa s nimi spája a kam nás majú priviesť. Ráta sa len to, že boli prisľúbené a do Bruselu bol odoslaný referát so zoznamom plánovaných zmien.

Rozumný časový rámec na presadenie a implementáciu opatrení sa pritom neúprosne kráti. Vláda čoskoro vstúpi do druhého polčasu a na Slovensku sa začne zvolebnievať. Samozrejme, to platí len v prípade, keď ešte veríte, že predvolebná kampaň tu v určitej forme neprebieha od začiatku volebného obdobia.

Napriek tomu sa koalícia nachádza v stave permanentného reformného deficitu.

Minulotýždňová kanonáda Borisa Kollára zasiahla aj tie návrhy, ktoré sa nejakým zázrakom priblížili k svojej realizácii. Ak sa veci budú naďalej uberať podobným smerom, Hegerova „vláda zmeny“ sa môže zamyslieť nad implementáciou menej nákladných, ale rovnako pompézne znejúcich reforiem. Nákup kancelárskych potrieb by mohol byť označený za reformu verejnej správy, návrhárska súťaž o nové policajné reformy by uspokojila volanie verejnosti po zmenách v polícii. Šalamúnskym riešením problémov v justícii by bol zasa nákup nových sudcovských kladiviek.

Možnosti sú takmer neobmedzené.

Slovenskí bonapartisti