Za reformou odborného školstva cítiť eurofondy

„Principiálne ho považujeme za nekoncepčný a nesystémový a v tomto stave ho nevieme podporiť,“ uvádza viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Július Hron. Podobný postoj zaujala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení či Klub 500.

Dokument podľa nich neponúka jasnú víziu, akých absolventov má „nové“ školstvo produkovať, a nerieši potreby trhu práce. Autor časti o odbornom školstve Juraj Vantuch v kritike nevidí problém. Pripomienky odbornej verejnosti majú podľa neho posunúť dokument k verzii, ktorá bude celospoločensky akceptovaná.

Daňové úľavy

Zamestnávateľov páli najmä problém s nedostatkom ľudí na trhu práce. Odborné školstvo podľa nich nepripravuje absolventov s potrebnou kvalifikáciou a aj tí, ktorí ju majú, nevedia pracovať podľa požiadaviek firiem.

Učiace sa Slovensko venuje reforme odborného vzdelávania celú samostatnú kapitolu. Jej autor Juraj Vantuch považuje za dôležitú výučbu v pracovnom prostredí a žiada pre odborné školstvo väčšiu účasť firiem v systéme. Štát by mal poskytovať daňové stimuly spoločnostiam, ktoré budú učiť školákov v systéme duálneho vzdelávania aj mimo neho.

Nezamestnanosť absolventov stredných odborných škôl je v porovnaní s ostatnými školami najvyššia

Navrhuje napríklad zaviesť inštitút firemnej školy a podporovať výučbu v pracovnom prostredí existujúcich fabrík a dielní cez samostatné kontrakty firiem so školami. „Postupne bude potrebné zrovnoprávniť poskytovanie vzdelávania v pracovnom prostredí na základe zmluvy školy s podnikom s duálnym vzdelávaním. Daňové stimuly priznať na základe tejto zmluvy aj bez potreby uzatvárať učebnú zmluvu medzi podnikom a žiakom,“ navrhuje J. Vantuch.

Daňové výnimky ministerstvo financií dlhodobo odmieta ako nesystémové opatrenie, ich zavádzanie postupne vedie k horšej daňovej disciplíne a výberu daní.

Presnejšia regulácia

V súčasnosti štát reguluje kapacity stredných škôl cez VÚC. Tie stredným školám schvaľujú počty žiakov v prvých triedach najmä na základe údajov o nezamestnanosti absolventov konkrétnych škôl alebo odborov a tiež na základe prognóz vývoja trhu práce a potrieb zamestnávateľov. Tento systém nie je celkom funkčný. Vyšlo z neho napríklad to, že by sa mala utlmiť príprava sieťových administrátorov a posilniť „produkcia“ pastierov kôz a oviec...

Po novom by mal štát podľa J. Vantucha zbierať aj dáta o uplatnení absolventov v odbore, ktorý vyštudovali. Prognózy potrieb trhu práce by mali namiesto úradov práce zabezpečovať konkrétne podniky. Tie by mali zodpovedať aj za to, aby boli štátom vytvorené katalógy kvalifikácií a povolaní aktuálne a zodpovedali potrebám zamestnávateľov. Ide o presun kompetencií, ktoré dnes zabezpečuje štát vďaka financiám z eurofondov a do budúcnosti je v tejto podobe finančne neudržateľný, na firmy.

Aj ďalšie navrhované ciele a opatrenia sú skôr korekciou a kozmetickými zmenami  existujúceho systému. J. Vantuch otvorene priznáva, že