Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu

„Vysoké školy potrebujú postúpiť od deklarácií k realizácii autentických akademických hodnôt a princípov vysokoškolského vzdelávania a k výraznému zvýšeniu nárokov na kvalitu práce študentov a učiteľov,“ tvrdia v dokumente autori Libor Vozár, Milan Ftáčnik a Emil Višňovský. Poradcovia ministra školstva Petra Plavčana (na úvodnej fotografii) dokumentom nadväzujú na reformné ciele pre regionálne školstvo s názvom Učiace sa Slovensko, ktorý rezort predstavil v októbri tohto roka.

Zanedbané univerzity

Materiál prichádza v čase, keď zanedbané investície do školstva pociťuje čoraz širší okruh spoločností – zamestnávatelia trpia na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, namiesto kultivácie spoločnosti dochádza k nárastu extrémistických postojov a takmer v každej domácnosti poznajú niekoho, kto odišiel za prácou, vzdelaním alebo vedou do zahraničia.

„Rozvoj vysokého školstva je kľúčovou oblasťou, ktorá určuje perspektívy rozvoja celej spoločnosti. Preto všetky investície do tejto oblasti sú strategické nielen z hľadiska ekonomickej prosperity, technologických inovácií, ekologickej udržateľnosti a kultúrnej identity, ale celkovej perspektívy Slovenska ako krajiny, ktorá chce byť dobrým miestom na život v 21. storočí,“ podčiarkujú autori.

Systém v kríze

Materiál prichádza tiež v čase, keď vysoké školy prechádzajú krízou. Demografia a české univerzity ich pripravujú o študentov, firmy o šikovných pedagógov a doktorandov. Tvrdý súboj o financie rozdeľované podľa počtu študentov tlačí školy k znižovaniu náročnosti prijímacieho konania. Priemysel sa sťažuje na nedostatok absolventov s potrebnou kvalifikáciou.

„Zásadná zmena je to, že už nebudeme chcieť od všetkých všetko – aj vedu a výskum, aj vzdelávanie, aj výchovu doktorandov, ako to bolo doposiaľ.“

Nízky objem štátnych dotácií rozdelený medzi veľký počet škôl neumožňuje investovať do rozvoja, budovať špičkové pracoviská a zaplatiť a udržať si kvalitných odborníkov. Súperenie o vzácne zdroje medzi rektormi a dekanmi, univerzitami a akadémiou vied či jednotlivými pracoviskami škôl vyčerpáva všetky strany. Práve univerzity mali byť pritom priekopníkmi novej éry vzdelanostnej spoločnosti na Slovensku a pripraviť ekonomiku a spoločnosť na obdobie, keď čoraz vyššia cena práce vyženie „montážne dielne“ do lacnejších štátov.

Peniaze po prvé

„Zásadná zmena je to, že nebudeme chcieť od všetkých škôl všetko – aj vedu a výskum, aj vzdelávanie či výchovu doktorandov, ako to bolo doposiaľ,“ informuje podpredseda Slovenskej akadémie vied a jeden z tvorcov reformného materiálu Emil Višňovský. Snaha o zmenu financovania univerzít doteraz narážala na odpor novších škôl k zvýhodneniu veľkých univerzít s drahým výskumom. Aj keď ministri školstva začali platiť viac za vedecké výstupy a doktorandov, išlo buď o kozmetické úpravy, alebo sa novému finančnému stimulu prispôsobili všetci hráči na trhu. Objem financií, ktoré získavali jednotlivé školy, sa tak výrazne nemenil a každá dostala akurát na prežitie.

Zdroj: Miroslava Spodniaková

Po novom by sa mali školy vyprofilovať v tých aktivitách, ktoré sú im najbližšie – veda a výskum, výučba študentov alebo rozvoj regiónu. Špecializáciu na vybrané poslanie im má umožniť nový spôsob prerozdelenia dotácie od štátu a postupné zvyšovanie celkových výdavkov do vysokého školstva na úroveň priemeru krajín OECD. „Nový prístup vychádza z filozofie – ži a nechaj žiť. Školy vynikajúce vo vede chceme odmeniť najmä za vedecké výstupy, školy plniace vzdelávaciu funkciu zase odbremeníme od naháňania sa za doktorandmi a citáciami,“ hovorí E. Višňovský.

Orientáciu na vybrané poslanie ocení rezort školstva dostatočne veľkým balíkom financií na to, aby univerzita mohla pracovať, aj keď rezignuje z ďalších dvoch úloh pre spoločnosť. Školy by sa mali takto vyprofilovať do desiatich rokov. Istý predvýber už vláda Roberta Fica urobila, keďže v uplynulých troch rokoch nasmerovala do vedeckej infraštruktúry vybraných škôl 380 miliónov eur prevažne z eurofondov. Išlo o Univerzitu Komenského a Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Univerzitu P. J. Šafárika a Technickú univerzitu v Košiciach, Žilinskú univerzitu v Žiline a Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre.

Profesijní bakalári

Súčasťou nového systému by malo byť aj štedrejšie ohodnotenie bakalárskych programov orientovaných na prax. Ide o trojročné štúdium, v ktorom nebude chýbať