Reforma Rudolfa Zajaca oslavuje dvadsať rokov. Veľa sa odvtedy nezmenilo

Tento rok ubehlo presne dvadsať rokov, odkedy sa vtedajšiemu ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi a jeho tímu podarilo presadiť šesticu reformných zákonov, ktoré úplne zmenili fungovanie zdravotníctva.

Zajacova reforma bola prvá a posledná veľká systémová reforma zdravotníctva, komentuje dvadsiate výročie analytik INESS Martin Vlachynský. Ako dodal, autori reformy predstavili teoretické základy v podobe Enthovenovho systému manažovanej konkurencie, teóriu naplnili nástrojmi pre slovenské reálie v podobe konkurencie poisťovní a poskytovateľov, nezávislého úradu pre dohľad a ďalších.

„To, čo naozaj rešpektujem a oceňujem, je príprava celého tímu a vypracovanie komplexnej zmeny, ktorú minister tvrdou politickou prácou dokázal v parlamente presadiť. Taký stupeň komplexnosti je na slovenské pomery nezvyčajný a zaslúži si ocenenie,“ ohodnotil reformu poslanec za Smer Vladimír Baláž.

Podľa poslanca za KDH a bývalého štátneho tajomníka Petra Stachuru exminister R. Zajac kormidlo zdravotníctva začal otáčať zo systému riadeného štátom do novej éry manažovanej konkurencie. „Iróniou osudu však je, že systém v súčasnosti nie je ani dobre manažovaný a neprebieha ani zdravá konkurencia. Ale to už nie je len vinou Rudolfa Zajaca, ale aj všetkých ďalších garnitúr, ktoré zdravotníctvo doviedli do stavu, ako ho poznáme teraz,“ dodal bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva. 

Za najväčšiu chybu Zajacovej reformy považuje glorifikáciu trhu, ktorému nenastavila dostatočne striktné pravidlá. „Podpísala sa pod privatizáciu ziskových segmentov zdravotnej starostlivosti a nastavila podmienky nerovnomernej distribúcie prostriedkov v systéme. Dogmatickou deetatizáciou spôsobila privatizáciu lukratívnych zložiek, teda dialýz, laboratórií, patológií, zobrazovacej diagnostiky, lekární, vybraných ambulancií, vytvorila samostatné kardiologické a onkologické centrá, záchrannú zdravotnú službu, ktorým zagarantovala nadpriemerné výnosy. Takýmto spôsobom prakticky znemožnila dosahovať vyrovnané hospodárenie napríklad veľkým nemocniciam, v ktorých ostali ekonomicky menej výnosné oblasti,“ dodal. 

Šestica zákonov

Podstatou celej reformy zdravotníctva bolo šesť zákonov. Zdravotné poistenie sa rozčlenilo na verejné zdravotné poistenie a individuálne zdravotné poistenie (to sa doteraz nezrealizovalo), určila sa sadzba za poistencov štátu na štyri percentá priemernej mesačnej mzdy, čím sa mala eliminovať selekcia poistencov na základe príjmu, zabrániť selekcii na základe zdravotného stavu zase mali novovytvorené pravidlá prerozdelenia poistného na základe rizikovosti jednotlivých skupín poistencov. Zdravotné poisťovne sa stali akciovými spoločnosťami, čím sa pre ne zaviedli tvrdé rozpočtové obmedzenia, na druhej strane im bolo umožnené vytvárať zisk. Zároveň sa vytvoril Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nové zákony umožnili aj transformáciu zdravotníckych zariadení a zrušili povinné členstvo zdravotníckych pracovníkov v príslušných komorách.

„Zajacovky“ 

Veľmi dôležitým zákonom bol zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorým sa úplne novým spôsobom definovala zdravotná starostlivosť. R. Zajac ako prvý z ministrov zdravotníctva nahlas pomenoval, v čom bol problém. „Ak má byť systém solidárneho zdravotného poistenia udržateľný, nemôže každý jeho klient poberať bezplatnú zdravotnú starostlivosť v neobmedzenom rozsahu. Z toho vyplýva potreba obmedzenia (rationing). V súčasnosti uplatňovaný takzvaný tichý rationing sa stáva vážnym etickým problémom a zdrojom korupcie. Rozhoduje sa o ňom na mikroúrovni systému, u lekára. Riešením je nahradiť ho explicitným rationingom, teda stanoviť jasné a transparentné pravidlá platné pre každého účastníka systému pri rešpektovaní medicínskych, etických a ekonomických kritérií, pričom sa musí zachovať kvalita zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti stanovuje takéto pravidlá,“ napísali v roku 2004 R. Zajac a Peter Pažitný v takzvanej bielej knihe, kde opísali reformu.