Michal Půr

Európska únia chystá ďalšie predstavenie na tému rovnosť všetkých členských štátov Európskej únie. Pred pár týždňami Kanaďania zareagovali na rastúci prílev rómskych imigrantov z Česka tým najráznejším spôsobom a obnovili vízovú povinnosť, ktorú zrušili iba pred dvoma rokmi. Téma, ktorá by mala na prvý pohľad zamestnávať len diplomatov dvoch štátov, sa však postupne mení na celoeurópsky problém. A z neho nebude ľahké nájsť cestu von. Môže za to spoločná vízová politika platná v celej Európskej únii.

Žiadny členský štát EÚ by tak teoreticky nemal mať vízovú povinnosť so štátom, s ktorým nemá vízovú povinnosť zostávajúcich 26 členských štátov. Česi si túto skutočnosť veľmi dobre uvedomujú a odvolávajú sa na tzv. klauzulu solidarity, ktorá by mala zabezpečiť, že celá Európska únia odpovie na zavedenie víz pre Čechov podobným krokom a všetky únijné členské štáty zavedú na revanš víza pre Kanaďanov. Ako to už v EÚ býva, teória nemusí platiť v praxi.

Podobné odvetné opatrenia by zo strany Únie zrejme nasledovali, keby EÚ klauzulu solidarity pred rokmi neupravila a tým aj značne nerozmelnila. Zatiaľ čo ešte pred rozšírením EÚ v roku 2004 by Únia musela v odvete zaviesť víza pre Kanadu, po rozšírení to už nie je vôbec také jednoduché a príslušná klauzula sa už zďaleka neuplatňuje automaticky. Zmena celého procesu bola pritom výsledkom obáv západnej Európy zo vstupu štátov strednej a východnej Európy do Únie. Ich často rôznorodá vízová politika by im totiž mohla priniesť celý rad problémov, a tak sa klauzulu solidarity rozhodli zmeniť.

V súčasnosti členský štát, v tomto prípade Česká republika, musí najprv EÚ oficiálne informovať o situácii. Európska komisia potom do 90 dní podá správu Rade EÚ, ku ktorej „môže byť pripojený návrh stanovujúci dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov danej tretej krajiny“. Ministri členských štátov potom musia o tomto návrhu na zavedenie víz rozhodnúť do troch mesiacov. V praxi to znamená, že klauzula sa neuplatňuje automaticky, ale až po posúdení únijnými inštitúciami, a tak sa celý proces môže pretiahnuť až na pol roka.

Česi už síce požiadali Európsku komisiu, aby príslušné odporúčanie pripravila, ale nedá sa čakať, že jej postup bude nejako výrazne rýchly a efektívny. Napovedali o tom už rokovania o zrušení víz so Spojenými štátmi, ktoré boli zo strany Európskej komisie k Čechom a ďalším postkomunistickým štátom vyložene nepriateľské. Bruselským byrokratom sa totiž nepáčilo, že členské štáty rokujú o uvoľnení vízového režimu s USA samostatne a nenechali celú iniciatívu na Komisiu. Tá pritom mohla o rovnakej veci rokovať mnoho rokov, ale pokrok bol nulový.

Komplikácie pritom možno čakať aj teraz. Európska komisia už síce Čechov slovne podporila, ale takisto nasledovalo malé „ale“. Brusel chce totiž nielen skúmať dôvody zavedenia víz, ale aj situáciu Rómov v Česku. A tiež nájsť dôvody, ktoré ich nútia k odchodu zo svojej domoviny. V Česku nie sú vzťahy s Rómami určite ideálne a nárast extrémizmu v poslednom období nikoho nenechal na pochybách, že sa príslušníci tejto menšiny nemusia v krajine cítiť príliš bezpečne. Ale ako chce Komisia preskúmať situáciu v ČR za pár desiatok dní, to zostáva záhadou.

Ak by predsa len EK nakoniec odporučila zavedenie víz pre Kanaďanov vo všetkých štátoch Únie, je otázkou, ako by sa k nemu postavili jednotlivé členské štáty, ktorých súhlas je v tomto prípade nevyhnutný. Zatiaľ totiž priamu podporu ČR vyjadrilo len Švédsko, ktoré je za odvetné zavedenie víz pre Kanaďanov a v súčasnosti predsedá celej Únii. Pochopenie majú pre českú situáciu aj Slováci. Ostatné štáty však zatiaľ mlčia a mlčať môžu aj naďalej.

Problém s vízami sa dokonca dostal aj na posledné rokovanie ministrov zahraničných vecí, hoci od neho nemožno čakať žiadne výraznejšie závery. Európska komisia je síce presvedčená, že jednotlivé krajiny vyjadrujú s Čechmi „silnú solidaritu“, ale – už po niekoľkýkrát – ostalo len pri sľuboch. Na vine však tentoraz nie sú len ostatní európski partneri, ale aj samotná česká diplomacia.

Tá z pomerne jednostrannej záležitosti urobila tragikomickú detektívku na pokračovanie. Jeden deň minister zahraničných vecí Jan Kohout úplne vážne tvrdil, že Kanaďania si zavedenie víz rozmysleli, aby na druhý deň jeho úrad vyhlásil pravý opak. O zavedení údajne nevedel vôbec nik a celá politická scéna sa tvárila veľmi prekvapene, keď sa o obnovení vízovej povinnosti dozvedela. Ako však o pár dní neskoršie odhalili niektoré médiá, o obnovení víz vedel takmer každý z nich so značným časovým predstihom.
 
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.