Raz a navždy diskvalifikovaní: prečo sú nové očakávania v kauze Gorila prehnané

Treba však povedať, že tieto očakávania sú prehnané. Ani zvuková nahrávka, vďaka ktorej vznikol spis, nezmení s najväčšou pravdepodobnosťou to podstatné – nebude ju možné použiť na trestnoprávne účely.

Súhlas bol nezákonný

Už v júni 2011, teda pol roka predtým, ako sa spis Gorila objavil na internete, poslal istý „Ing. Z. V.“ sťažnosť na Ústavný súd (ÚS), že odpočúvaním bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, ktorý vlastnil, boli porušené jeho základné práva zaručené šiestimi ustanoveniami ústavy, šiestimi ustanoveniami Listiny základných práv a slobôd a tromi ustanoveniami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ako je známe, sťažnosť poslal Ing. Zoltán Varga, podľa ktorého je celý spis pomenovaný. Podľa sťažovateľa boli jeho práva porušené Krajským súdom v Bratislave, ktorý svojím rozhodnutím umožnil nasadenie informačno-technických prostriedkov proti jeho osobe, čím bolo porušené jeho právo na súkromie.

Keďže už vtedy bolo známe, ako nekvalifikovane žiada Slovenská informačná služba (SIS) o súhlas s odpočúvaním a ako formálne k nim pristupujú súdy, rozhodnutie ÚS a jeho následky si už v septembri 2012 dovolil odhadnúť aj taký právny laik, ako je autor týchto riadkov (Gorila sa vracia (do hmly), TREND 37/2012).

Ústavný súd v novembri 2012 potom naozaj skonštatoval, že „odôvodnenie súhlasu s odpočúvaním nesplnilo zákonné a ústavné kritériá“, takže súhlas súdu s odpočúvaním bytu bol nezákonný. Z čoho vyplynulo, že spis Gorila i zvukový záznam,