Rast minimálnej mzdy ohrozuje najmä jednu skupinu pracovníkov

V tomto roku musia aj najmenej zarábajúci Slováci dostať v hrubom minimálne 750 eur. Podľa pravidiel NBS proti nadmernému zadlžovaniu si človek s minimálnou mzdou môže teoreticky zobrať hypotéku takmer 35-tisíc eur. Kým v Bratislave by to stačilo nanajvýš na garáž, v Slavošovciach neďaleko Rožňavy sa dá kúpiť trojizbový byt pod 30-tisíc. Toto porovnanie ukazuje, že životné náklady sa naprieč krajinou líšia najmä pre rozdielne ceny bývania. 

Rast minimálnej mzdy by mal byť v ďalších rokoch ešte výraznejší, keďže bude s oneskorením odrážať vysokú infláciu i avizovanú úpravu mechanizmu. Najnižší zárobok mal byť postupne 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, v súčasnosti je to 57 percent. Plnšia peňaženka naznačuje lepšiu životnú úroveň. No iba za predpokladu, že ľudia na pozíciách s najnižšou pridanou hodnotou nestratia pre vysoké náklady zamestnávateľa prácu. 

Regionálny problém

Výhrady zamestnávateľov potvrdzuje aj komentár Inštitútu finančnej politiky (IFP) z júla 2022. Podľa jeho autorov malo zvyšovanie minimálnej mzdy v rokoch 2010 až 2018 negatívny vplyv na zamestnanosť. „Rast minimálnej mzdy priemerne o päť percent súvisel s poklesom zamestnanosti o 0,8 percenta, čo je necelých 14-tisíc miest.“ Analytici dodávajú, že efekt v čase klesal a líšil sa medzi regiónmi. Negatívne sa prejavuje najmä v Prešovskom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, v rozvinutejších okresoch je zanedbateľný.