Rakúski diaľničiari dotácie nepotrebujú. Stavajú na dlh

Aj preto v rakúskej štátnej firme Asfinag hľadá inšpiráciu slovenská Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Jej bývalý šéf Róbert Auxt navrhol, aby podnik, ktorý riadil, začal podľa vzoru rakúskej firmy Asfinag viac stavať na dlh a aby sa vyňala z okruhu verejných financií. Ako sa teda Asfinag dopracoval k finančnej sebestačnosti a čo si z jeho príbehu môže osvojiť slovenská NDS?

Odstrihnúť od štátu

Asfinag vznikol v roku 1982. Jeho pôvodnou úlohou bolo zabezpečovať financovanie iným štátnym firmám, ktoré spravovali cesty. Neskôr sa tieto firmy stali jeho súčasťou. Spolu s nimi získal do svojej správy rozsiahlu infraštruktúru a právo vyberať poplatky.

Zároveň prebral aj dlhy, ktoré podľa štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2005 dosahovali 5,7 miliardy. V podobnej výške bola podľa tejto štúdie aj hodnota infraštruktúry. Rakúska vláda sa pokúsila už vtedy vyňať Asfinag z okruhu verejných financií, čím si chcela zlepšiť ukazovatele zadlženosti. Zároveň by tým umožnila tejto firme stavať viac na dlh. Napokon sa to podarilo až v roku 2003 – pred zavedením mýtneho systému. Mýto malo Asfinagu výrazne zvýšiť príjmy, čo by znamenalo aj menšiu závislosť od verejných zdrojov.

Keď sa Asfinag dostal mimo okruhu verejných financií, začal si brať nové úvery a z nich stavať nové diaľnice. Tie mali priniesť vyššie príjmy z poplatkov. A väčší priestor na splácanie dlhov, prípadne na výstavbu ďalších úsekov.

„Ešte v roku 1997 boli príjmy z cestných poplatkov zhruba na úrovni 160 miliónov eur,“ priblížil TRENDU Anton Sieber, výkonný riaditeľ Asfinag Commercial Services, dcérskej firmy Asfinagu. V roku 2003 to bolo už 300 miliónov eur, potom prišlo mýto a s ním raketový rast výnosov. V roku 2015 zarobil Asfinag na poplatkoch 1,9 miliardy eur. Šesťkrát viac ako pred zavedením mýtneho.

Asfinagu pomáha podľa A. Siebera aj to, že má vysoké poplatky. „Oproti Nemecku možno dvojnásobné,“ povedal A. Sieber. Zároveň má menej výnimiek. V Rakúsku sú spoplatnené napríklad aj mestské diaľnice, ktoré sú napríklad na Slovensku zadarmo. Čo je lepšie? Podľa A. Siebera