Rakúska ekonomika sa pomaly prebúdza

To sa začína meniť. V tomto roku dynamika hospodárskeho rastu dosahuje okolo 1,5 percenta a v budúcom by mala byť ešte vyššia. Na stredo- či východoeurópske pomery to nie je veľa, no pre vyspelú krajinu so starnúcim obyvateľstvom to znamená dlho očakávaný impulz. K rastu ekonomiky dopomáhajú vládne reformy, neočakávaný rast výdavkov na utečencov, ale aj slušný zahraničný dopyt po rakúskych výrobkoch a službách. Napríklad v turizme.

Daňové reformy pomáhajú spotrebe

Legislatívna zmena zo začiatku roka Rakúšanom znížila sadzbu dane z príjmu pre menšie zárobky do osemnásťtisíc eur ročne. Prostredníctvom zvýšenia čistých príjmov tak teraz tieto peniaze vo vreckách ľudí podporujú spotrebu domácností, čo zasa pomáha obchodu i poskytovateľom služieb.

Silno sa vyvíjajú najmä služby turizmu, v prvom polroku ich export narástol o viac ako štyri percentá. Podľa Eurostatu zaznamenáva Rakúsko ročne vyše 75 miliónov prenocovaní. Viac ako oveľa väčšie Nemecko či typická prímorská destinácia Grécko. Väčšinu priťahuje historická Viedeň a Alpy. Turistické služby zahraničným klientom, ktoré sa počítajú ako vývoz služieb do zahraničia, potom pomáhajú krajine udržiavať si prebytok platobnej bilancie.

Horšie je to s inými službami. V nich, ako aj v stavebníctve produktivita práce v ostatnom období skôr klesala: aj pre obmedzenú konkurenciu a prílišnú reguláciu. Rada Európskej únie preto Rakúsku odporúča znížiť administratívne a regulačné bariéry v oblasti služieb, ako sú napríklad rôzne požiadavky na autorizáciu, reštrikcie v právnych formách vlastníctva firiem či prekážky pri zakladaní transdisciplinárnych firiem.

Napriek nízkemu hospodárskemu rastu v ostatných štyroch rokoch Rakúsko stále patrí na špicu produktivity i zárobkov v Európskej únii, keď hrubý domáci produkt na obyvateľa dosahuje 127 percent priemeru Európskej únie. Vyššiu hodnotu v dvadsaťosmičke dosahujú len Luxembursko, Írsko a Holandsko.

Outsourcing Rakúsku aj uškodil

Úroveň investovania v krajine však stále trochu zaostáva za dlhodobým priemerom. Napriek vhodným podmienkam na financovanie, napríklad nízkym úrokovým sadzbám, i veľkým objemom hotovosti vo firmách. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) bude ešte pre nárast dôvery v ekonomike dôležité dokončiť reštrukturalizáciu zlyhaných úverov bánk, do ktorej by mohli byť zainteresovaní aj hlavní veritelia. Ďalšie verejné peniaze však na to už zrejme nebude treba, predpokladá organizácia i Brusel.

Zaujímavosťou vývoja po roku 1989 je, že ambiciózne investovanie rakúskych firiem v krajinách strednej a východnej Európy mohlo Rakúsku aj uškodiť. Tvrdí to nová štúdia rakúskej ekonómky Dalie Marinovej z inštitútu Bruegel, ktorá porovnala výskumnú a vývojovú náročnosť rakúskych investícií v zahraničí s tými domácimi. Vyšlo jej, že rakúske investície v okolitých krajinách zamestnávali oveľa viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí ako bežné investície v Rakúsku.

Investovať Rakúsku pomáha aj takzvaný Junckerov fond pomenovaný po predsedovi Európskej komisie. Európsky fond pre strategické investície má financovať veterný park v blízkom meste Bruck an der Leitha, úverovanie menších podnikov prostredníctvom Bank Austria a zrejme aj renováciu troch viedenských nemocníc, píše rakúsky magazín Profil.

Nezamestnanosť nízka, ale rastie

Typickou črtou rakúskeho trhu práce je nízka miera nezamestnanosti. Vrátane mladých ľudí – vďaka pomerne drahému, ale zato efektívnemu systému duálneho vzdelávania. Napriek svojej nízkej úrovni, podľa medzinárodnej metodiky dosahujúcej šesť percent, však miera nezamestnanosti mierne rastie spolu so zvyšujúcim sa počtom ľudí na trhu práce.

Vysoké mzdy v Rakúsku zasa rastú len veľmi pomaly. V súkromnom sektore a reálnom vyjadrení sa od roku 2006 zvýšili len minimálne, vypočítal rakúsky štatistický úrad. Napriek tomu priemerná hodinová mzda dosahuje v hrubom takmer 14 eur, spolu s odvodmi a inými povinnosťami zamestnávateľov až viac ako