Čítanie kníh, šport či počúvanie hudby a pozeranie televízie. To všetko internet hravo zatieni. Surfujúci Slováci si na web dokonca vyhradzujú toľko času ako na stretávanie sa s rodinou či kamarátmi. Virtuálny život pritom zďaleka nepatrí len mládeži a zábave. Miesto v online svete si už dávnejšie získalo nakupovanie či internetové bankovníctvo. A v najbližších rokoch sa zmení i vekový profil používateľov internetu. Aspoň podľa prieskumov.

Éra seniorov

Penetrácia internetu na Slovensku v uplynulých rokoch rástla a koncom uplynulého roku podľa prieskumu agentúry GfK dosiahla 61 percent. To Slovákov zaraďuje k lepšiemu európskemu priemeru. Nevyužívajú internet ešte v takej miere ako obyvatelia Škandinávie, Rakúska, Veľkej Británie či Nemecka. V týchto krajinách surfuje po nete (podľa najnovšieho februárového skríningu GfK) viac ako sedem z desiatich ľudí. Na druhej strane, online penetrácia je na Slovensku o niekoľko percentuálnych bodov vyššia ako vo Francúzsku, v Španielsku či Česku. A o desiatky percentuálnych bodov prevyšuje Ukrajinu alebo Bielorusko.

Najviac sa na internete cíti doma slovenská mládež. No výrazne rastie i počet prívržencov surfovania vo vyšších vekových skupinách. Napríklad v roku 2007 surfovali po webe len štyria z desiatich tridsiatnikov, kým vlani ich už bolo vyše sedemdesiat percent. A nasledujúce roky sa budú niesť v znamení internetového boomu seniorov. Už na budúci rok by podľa prognóz GfK malo brázdiť internetom takmer sedemdesiat percent päťdesiatnikov a tridsať percent ľudí starších ako šesťdesiat rokov.

Ešte výraznejšie sa tento trend prejavuje v susednom Rakúsku. GfK predpovedá, že tam penetrácia internetu v kategórii päťdesiatnikov dosiahne už na budúci rok 90 percent a pri šesťdesiatnikoch to bude len o desať percentuálnych bodov menej. Dá sa predpokladať, že fenomén surfujúcich seniorov neovplyvňuje len získavanie IT zručností. Do veľkej miery ho zrejme spôsobuje starnutie populácie, keď sa z počítačovo zdatných ľudí v produktívnom veku stávajú dôchodcovia.

Práca v úzadí

O tom, že internet sa stal neodmysliteľnou súčasťou bežného života Slovákov, svedčí aj spôsob jeho využívania a prístupu na web. Prevažne na pracovné účely využíva net podľa GfK len malý zlomok ľudí –štyria zo stovky opýtaných internetistov. Naopak, pre súkromné potreby ho využíva takmer štyridsať percent surferov a viac ako polovica surfujúcich Slovákov rovnako na prácu ako na privátne účely.

Až 96 percent slovenských internetistov má prístup na sieť priamo v pohodlí svojho domova. Odtiaľ sa online populácia aj najčastejšie pripája. Najviac ľudí chodí na net kvôli e-mailu a vyhľadávaniu informácií. A sedem z desiatich preto, aby použilo internetbanking. Ten spolu s online nákupom a sociálnymi sieťami patrí ku kategóriám s najväčšou dynamikou rastu.

Pohodlie vlastnej obývačky už internetistom nestačí. Online chcú byť aj mimo kancelárie či domova, a tak sa na web pripájajú aj z mobilov. Túto možnosť podľa GfK zatiaľ využíva len necelých 13 percent vlastníkov mobilných telefónov na Slovensku. Spôsob využívania internetu v mobiloch prakticky kopíruje jeho využívanie na klasických počítačoch. Dominujú základné činnosti ako e-mail, prezeranie webstránok a vyhľadávanie informácií.

Naživo alebo online

Zrejme málokoho prekvapuje, že surfovanie je obľúbenejší spôsob trávenia voľného času ako domáce práce alebo čítanie kníh. Internetisti mu venujú viac času aj ako športu a počúvaniu hudby dohromady. Surfovanie dokonca tromflo i pozeranie televízie. Hoci to nemusí byť dané len zmenou spotrebiteľských chutí. Ale aj faktom, že mnoho obsahu z televíznych staníc je na webe, či už legálne alebo nelegálne. Virtuálny život zachutil surfujúcim Slovákom natoľko, že mu venujú rovnako veľa času ako stretávaniu sa s rodinou či kamarátmi. Ako vyšlo z prieskumu GfK, na webe strávia celkovo takmer pätinu voľného času. Pravda, s rodinou a známymi sa stretávajú aj virtuálne.

„Sociálne siete výrazne determinujú dopyt po internete a jeho využívanie aj na Slovensku,“ mieni riaditeľ služieb zákazníkom GfK Slovakia Dušan Očkaik. Podľa prieskumov je na Facebooku až osem z desiatich slovenských surferov. Štyria z desiatich internetistov navštevujú aj domáci portál Pokec.sk a viac ako 30 percent ľudí používa rôzne chaty ako ICQ, MSN či Google Talk.

Web šetrí

Internet sa podľa D. Očkaika pre mnohých Slovákov stal spôsobom, ako počas zložitej finančnej situácie optimalizovať výdavky. Takmer dve tretiny internetovej populácie stále hľadajú nové možnosti ako šetriť, dodáva.

Nejde len o nákup cez internet, ale aj o vyhľadávanie informácií. Takmer osemdesiat percent opýtaných si na webe pozerá stránky, ktoré ponúkajú tovar, a vyše polovica internetistov už na webe nakúpila. Až 85 percent internetovej populácie sa už niekedy stretlo s reklamou, kde bola uvedená internetová stránka, pričom tri štvrtiny z nich už niekedy takýto web aspoň raz navštívili. Dobrá prezentácia na internete sa tak pre obchodníkov stáva nevyhnutnosťou. Za dve najdôležitejšie kritériá úrovne webstránok považujú zákazníci podľa prieskumov GfK aktuálnosť a prehľadnosť.

O rastúcej obľube online nakupovania svedčia i údaje Slovenskej asociácie pre elektronický obchod. Obrat jej členov vlani dosiahol 76,4 milióna eur, medziročne narástol o 17 percent. Objem celého slovenského e-obchodu však môže byť podstatne vyšší. Výkonný riaditeľ asociácie Jozef Dvorský spomína odhady, ktoré naznačujú, že celkový e-trh sa pohybuje okolo 170 až 200 miliónov eur.

Hoci sa objemy predaja a počet objednávok zvýšili, priemerná hodnota jednej objednávky poklesla. Kým v roku 2009 sa vyšplhala na 163 eur, vlani to bolo len 130 eur. „Počet priaznivcov nákupu cez internet rastie podstatne rýchlejšie ako hodnota zakúpených tovarov a služieb,“ vysvetľuje J. Dvorský. Dôvodov vidí viacero. Keďže k tomuto procesu začalo výraznejšie dochádzať v čase krízy, myslí si, že do online nákupov sa zapojili úplní nováčikovia. Ľudia síce nakupovali za menšie sumy, no bolo ich viac.

Druhým dôvodom je zovšednenie e-nákupov. „Nakupovanie na internete už nie je zriedkavá udalosť, keď sa zákazníci snažia do jednej objednávky nakumulovať všetko, čo potrebujú sami alebo aj členovia ich rodiny,“ mieni J. Dvorský. Namiesto toho urobia viac nákupov. A väčší dôraz kladú na rýchlosť dodania tovaru.

Ďalším dôvodom môže byť širší záber nakupujúcich, ktorí na internete pravidelne hľadajú aj tovary menšej hodnoty. Napríklad si nekúpia len drahý parfum alebo spotrebič, ale aj relatívne lacné tovary ako napríklad lístky na rôzne podujatia.

Len malé zmeny nastali v uplynulom roku v spôsobe platby za objednaný tovar a služby. Najobľúbenejšou formou úhrady aj naďalej ostáva dobierka. Takto zaplatili zákazníci za šesť z desiatich objednávok. Dve z desiatich uhradili v hotovosti pri osobnom odbere tovaru a len 12 percent prevodom na bankový účet.

Netreba sa báť

Rastúca obľúbenosť e-shopov zatiaľ u majiteľov klasických obchodov nemusí vyvolávať existenčné obavy. Mnohí Slováci chodia na internet, aby nakoniec nakúpili v kamennom obchode. Takýto postup zvolí často takmer 60 percent surfujúcej populácie a občas ďalších 36 percent.

Situácia, keď si ľudia tovar v kamennom obchode vyhliadnu a potom nakúpia na webe, je podľa zistení GfK zriedkavejšia. Občas tak síce urobí až päť z desiatich internetistov, no často len dvaja. Zvyšná časť respondentov takto vôbec nenakupuje.

Kamenní obchodníci sa navyše nemusia veľmi obávať ani internetovej konkurencie zo zahraničia. Podľa údajov Európskej komisie nakupuje online z iného členského štátu iba osem percent európskych spotrebiteľov. Navyše, až 61 percent cezhraničných predajov je zamietnutých, pretože e-obchody odmietajú vybavovať objednávky z krajiny spotrebiteľa.

Komisia vidí príčinu tohto stavu najmä v regulačných prekážkach a právnej neistote vyplývajúcej z platných pravidiel. Rôzne pravidlá pre e-obchod môžu viesť k dodatočným transakčným nákladom i nedostatku dôvery medzi kupujúcim a predávajúcim, a tak by komisia chcela lepšie zladiť zmluvné právo členských štátov. No kým sa tak stane a tieto kroky sa prejavia v praxi, potrvá ešte pomerne dlhý čas.©