Radoslav Procházka: Buď ten mandát dostanú oni, alebo my

Hovoria o potrebách podnikateľského prostredia, školstva a zdravotníctva i o tom, kto všetko je stredná trieda a prečo by napriek rozhodnutiu Európskej rady do krajiny neprijali utečencov.

Ako jediná opozičná strana ste ešte v novembri pripravili svoj tieňový rozpočet. Aký to malo zmysel?

R. P.: V Holandsku robí tieňový rozpočet opozícia. Aby si ľudia mohli vybrať, akú správu štátu chcú. Na jar minulého roku sme si sadli s Mirom Beblavým, a keďže máme ambíciu zostaviť po voľbách vládu, tak informovanejší výber ľudí bude, ak budú mať konkrétnu predstavu, ako by sme my s tými zdrojmi naložili. Zároveň sme chceli ukázať, že naše priority sa dajú zaplatiť.

M. B.: Dôvod, prečo sa na Slovensku tieňové rozpočty nerobia, je, že núti strany jasne pomenovať priority. Ale u nás sa zrejme stále viac ľuďom páči, keď im strana pred voľbami sľúbi úplne všetko. A preto v tom mnohí nevidia zmysel.

V ktorých hlavných oblastiach by bol váš rozpočet iný od toho Ficovho?

R. P.: Dve najdrahšie priority, ktoré tam máme, sú investície do vzdelania a zníženie odvodového bremena.

Prečo práve zvýšenie výdavkov do školstva a nie napríklad do zdravotníctva alebo súdnictva?

R. P.: Sme presvedčení, že investícia do vzdelávania je tá najnávratnejšia. Vráti sa všetkým, pretože generácia, ktorá má zručnosti, dokáže potiahnuť dopredu celú spoločnosť. Napríklad problémy s vysokým zadlžením štátu by neboli až také zlé, ak by sa o desať, pätnásť rokov ku kormidlu dostali dobre pripravené generácie.

Bol by tu predpoklad, že niekto ten potrebný hospodársky rast vytvorí. V zdravotníctve je kľúčové predísť tomu, aby tam vznikala každý rok osemstomiliónová vata. Aby boli zdroje efektívnejšie vynakladané ako dnes. Neporiadok robia síce schránkové firmy aj v školstve, ale absolútne morálne neudržateľné je to, ako sa presadzujú v zdravotníctve.

M. B.: Nepoznáme krajinu na svete, ktorá má kvalitné školstvo a zároveň by nebola bohatá alebo by rýchlo bohatý svet nedobiehala. Bez kvalitného vzdelávania nemôžeme byť súčasťou prvej ligy. K zdravotníctvu ešte jednu vec: ono má vďaka poistnému systému zabudovanú automatickú valorizáciu. Ako rastie zamestnanosť a mzdy, tak tam ide viac peňazí. To sa nám spolu s osemstomiliónovou vatou zdá dostatočné na to, aby sa tam zásadným spôsobom zvýšila kvalita. V školstve okrem eurofondov veľa vaty nie je.

Radoslav Procházka Zdroj: Maňo Štrauch

Vašou druhou prioritou je zníženie daňového zaťaženia ľudí. Hovoríte aj o znížení odvodov pre živnostníkov. Napriek tomu, že ich dnes väčšina platí len v minimálnej výške?

M. B.: Systém by nemal zvýhodňovať ani znevýhodňovať živnostníkov voči zamestnancom. Hovoríme o znížení odvodov vo výške 500 eur na osobu. Pri zamestnancoch by šlo o odvody zamestnávateľa, čo zlacní tvorbu pracovných miest. Pri živnostníkoch ide o tieto samozamestnané osoby. Veľa živnostníkov platí minimálne, ale vysoké odvody. Tie platia aj chudobní živnostníci. Myslíme si, že nízkopríjmovým živnostníkom treba uľaviť tiež.

R. P.: Dnes to nie je úplne férové, pretože živnostníkom sa minimálne odvody stále zvyšujú. A dôchodok sa im vymeria nižší, aký by podľa odvedených súm čakali.

Druhou stránkou rozpočtu je potreba šetrenia. Kde vidíte priestor na vyrovnanie príjmov a výdavkov?

R. P.: Naša verejná správa je postihnutá prezamestnanosťou. Jej výkon by pri efektívnejšom nastavení práce vedel splniť aj podstatne menší počet zamestnancov.

M. B.: Zníženie administratívnych výdavkov s výnimkou školstva a zdravotníctva sme si naplánovali do štyroch rokov. Pol miliardy by sme škrtli v prvom roku a zvyšný objem v ostatných rokoch. Pretože je politicky reálnejšie urobiť takéto zásadné seky na začiatku. Okrem prezamestnanosti vidíme priestor aj v zastavení mrhania peniazmi až kradnutia. Takto sa dajú o päť percent znížiť výdavky v prvom roku vládnutia.

V dlhodobejšom horizonte sa môžeme inšpirovať Švédskom: tam v rozpočte úradom znižujú alokáciu trebárs o jedno percento ročne, aby zvyšovali produktivitu podobne, ako je to v súkromnom sektore. Keď to robí Amazon, prečo by to nemohol robiť úrad práce? U nás sa elektronizuje verejná správa a úradníkov je viac. To by žiadny súkromník neurobil.

Veľkú sumu chcete tiež ušetriť na boji proti daňovým únikom. Aké ďalšie opatrenia by pomohli výberu daní?

M. B.: Napriek tomu, čo hovorí vláda, máme po Grécku stále druhú najväčšiu dieru vo výbere DPH v únii. Realistický cieľ by bola česká úroveň efektivity. Okrem inovatívnych opatrení, akými sú napríklad zverejňovanie nadmerných odpočtov, by mohlo ísť najmä o štandardne fungujúcu Finančnú správu. Z hľadiska manažérskeho i z hľadiska zamestnancov.

Čo konkrétne si máme pod tým predstaviť?

M. B.: Ak sa za Ficovej vlády zakúpil pre Finančnú správu nový informačný systém za sto miliónov eur, tak jeho najväčšou výhodou je to, že kolabuje len trochu a nie úplne. A že síce zásadne zdržiava úradníčky, ale nie natoľko, aby to viedlo k úplnému kolapsu. Keby manažment Finančnej správy fungoval ako v normálnej organizácii s cieľom vyberať peniaze s čo najmenšími nákladmi, tak by sa kúpil normálny informačný systém. Alebo teda opravil ten, čo tam teraz je. Takýchto vecí je veľmi veľa.

Čo sú podľa vás najväčšie prekážky podnikania na Slovensku, ktoré by ste sa snažili odstrániť?

R. P.: Problém vidím v nastavení úradníckeho aparátu voči ľuďom, ktorí podnikajú. Môj známy si otvoril penzión a každý mesiac mi hovorí novú príhodu. Prídu mu hostia a zároveň príde pani kontrolórka. Všetko je okej, ale nájde novú váhu a chce k nej vidieť papier. On jej hovorí, že ho má, ale musí sa venovať ľuďom. Tak dostal pokutu. Alebo stavebník na Orave. O desiatej prvá kontrola, o hodinu ďalšia a na obed inšpekcia. Keďže sú len dvaja konatelia, nemal sa inšpekcii kto venovať. Ďalšia pokuta.

Večer si takýto človek pustí televíziu a zistí, že takto vybrané peniaze minister hospodárstva spreneveril. A je „potrestaný“ tak, že sedí v parlamente. Namiesto lepšej zdravotnej starostlivosti, lepšieho vzdelania, lepších úradov, lepších ciest dostanú títo pracovití ľudia pocit, že sú lovná zver.

Čo konkrétne sa s tým dá robiť?

R. P.: Pri istých typoch podnikania je počet informačných a regulačných povinností väčší ako tisíc. A celková suma finančnej záťaže s tým spojenej je v rádoch miliárd ročne. Také drahé podnikanie firmy v konkurencii s inými krajinami znevýhodňuje.

Treba zjednodušiť a sprehľadniť prevádzku štátu. Nie je možné, aby si každý zamestnával ľudí, ktorí sledujú, akú novú povinnosť v ten mesiac preňho politici vymysleli. Malým chceme život zjednodušiť tak, že ak majú obrat do dvestotisíc eur ročne, za paušálnu sumu si od štátu kúpia úplnú slobodu. Vo vzťahu k stredným a veľkým chceme systém zjednodušiť aj tým, že si doprajeme stabilnú legislatívu.

Opatrenie „jeden dátum“ by znamenalo, že prvého januára by podnikatelia vedeli, čo od nich štát bude celý rok chcieť. Budeme trvať aj na tom, aby štát nepestoval selektívnu podporu vybraných, ale sústredil sa na zabezpečenie rovnosti pred zákonom.

M. B.: Tlak prijímať nové administratívne záťaže je tu vždy. Ale chýba protiváha. Potrebným opatrením by bolo zrušenie pracovnej zdravotnej služby tam, kde nejde o rizikové výroby. A zrušenie daňových licencií. Kľúčom k tomu, aby si podnikatelia vedeli veci jednoducho vybaviť, je informatizácia a zjednotenie výberu daní a odvodov.

Jednoduchou myšlienkou je spoločné umiestnenie úradov. To síce robí aj súčasná vláda, ale v klientskych centrách chýbajú úrady, ako je zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa, Finančná správa. Chceme, aby v každom okresnom meste bolo jedno miesto, kde budú všetky tieto úrady musieť mať okienko.

V zdravotníctve by ste oddelili solidárny a individuálny balík. Budete mať odvahu ľuďom povedať, ktoré výkony im poisťovňa už nebude preplácať?