Excelentný právnik
R. Procházka sa neuspokojil s tým, že ukončil štúdium práva na najlepšej právnickej fakulte na Slovensku, ale absolvoval postgraduálne a doktorandské štúdium na Yale Law School v americkom New Haven. Ako doktor právnych vied mal možnosť urobiť skvelú kariéru aj v Spojených štátoch, ale dal prednosť návratu do vlasti a pôsobeniu na špičkových postoch: bol poradcom Ústavného súdu SR, poradcom Delegácie Európskej komisie na Slovensku, zástupcom republiky v Benátskej komisii pre demokraciu prostredníctvom práva a zastupoval republiku aj pred Európskym súdnym dvorom. Po celý ten čas sa vo verejnom živote angažoval ako právny expert a publicista, ktorý upozorňoval na najdôležitejšie ústavné a právne problémy štátu. Napríklad len na základe jeho článku prezidentská kancelária v roku 2003 urobila v poslednej chvíli opatrenia, aby zmluva o pristúpení k Európskej únii bola podpísaná a ratifikovaná v súlade s právnym poriadkom republiky.
Ako kmeňový autor ročeniek Inštitútu pre verejné otázky každoročne brilantne zhodnotil stav právneho štátu, tvorbu a aplikáciu práva na Slovensku. V roku 2004 o druhej vláde Mikuláša Dzurindu skonštatoval, že hoci sa snaží prijímať systémové opatrenia potrebné pre napredovanie krajiny, jej predstavitelia dlhodobo predvádzajú „hrubú neúctu k pravidlám, účelové obchádzanie zákona, stratu zábran a radikálne znecitlivenie mravov“. Rovnako objektívne a kriticky, ako posudzoval kroky druhej Dzurindovej vlády, hodnotil aj rozhodnutia prvej vlády Roberta Fica. Dávno predtým, než Ústavný súd SR vyhlásil svoje rozhodnutie v spore, či zákaz zisku súkromných zdravotných poisťovní je v súlade s ústavou, R. Procházka presne napísal, z akých dôvodov tento zákaz „zasahuje do legitímnych vlastníckych očakávaní v rozpore s judikátom Ústavného súdu aj Európskeho súdu pre ľudské práva“.
Ako advokát úspešne zastupoval svojich klientov pred Ústavným súdom a ako publicista argumentovane dokazoval, že pre Ficovu vládu „sú pravidlá pravidlami často iba vtedy, keď to pre toho, na koho sa vzťahujú, nie je spojené s prílišným nepohodlím“.
Právnik a publicista R. Procházka si vydobyl takú prestíž , že v roku 2010, keď kandidoval za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) do parlamentu, z nevoliteľného miesta kandidátky sa vďaka preferenčným hlasom dostal medzi 16 vyvolených. Parlamentný nováčik sa stal hneď predsedom jeho kľúčového ústavnoprávneho výboru, čo nebýva zvykom.
Ambiciózny politik
Ako poslanec vládnej koalície netrpel žiadnymi komplexami – napriek politickej dohode predsedov vládnych strán podporil návrh opozičného Smeru, ktorý chcel odstrániť najväčšie prešľapy vlastného zákona o dvojitom občianstve. Ako šéf ústavnoprávneho výboru už po pol roku vo vysokej politike absolvoval televízny duel so šéfom Smeru. Stalo sa to v čase, keď Ústavný súd v tesnom slede dvakrát rozhodol, že zákony pripravené prvou vládou R. Fica nie sú v súlade s ústavou. Iba divák, ktorý sa nekriticky stotožňuje s najpopulárnejším slovenským politikom, mohol po debate odchádzať s pocitom, že predseda opozičnej strany obhájil svoje premiérske kroky.
Vládny poslanec R. Procházka pamätal na to, na čo obvykle príslušníci parlamentnej väčšiny zabúdajú – kto chce zabrániť tomu, aby väčšina uplatňovala svoju prevahu svojvoľne, musí sa zákonne obmedziť v čase, keď má väčšinu. Pripravil návrh novely, ktorá mala uzákoniť zodpovednosť za škodu, ak ju verejní činitelia spôsobili nezákonným postupom. Presadzoval ju v čase, keď verejnými činiteľmi boli ľudia z jeho politického tábora.
V predčasných voľbách 2012 sa R. Procházka z desiateho miesta kandidátnej listiny KDH prepracoval vďaka preferenčným hlasom na štvrté miesto, čo ho zaradilo medzi lídrov strany. Vodcovské postavenie v nej sa pokúsil získať tým, že vypracoval mimoriadne ambiciózny politický projekt Alfa. Jeho autor navrhoval, aby sa úplne zrušili odvody, základná starostlivosť sa financovala zo štátneho rozpočtu, dôchodkové zabezpečenie prešlo z poistného systému na systém dávkový, ústavne sa štátu zakázalo deficitné hospodárenie, verejná správa sa sprofesionalizovala a veľa ďalších zásadných zmien. Aj politický komentátor Peter Schutz, ktorý obvykle kritizuje stredopravé strany za programovú prázdnotu a bojazlivosť, o Prochádzkovom projekte napísal, že je to „príliš revolučná Alfa“.
Pretože KDH projekt neprijalo, R. Procházka z hnutia odišiel a založil občianske združenie, ktoré malo získavať podporu pre Alfu. Rozbehnuté aktivity však utlmil, keď predseda Slobody a Solidarity (SaS) Richard Sulík v jeseni 2012 vyhlásil, že R. Procházka by mal byť prezidentským kandidátom pravice. Pretože podporu stredopravých strán nezískal, o funkciu sa uchádza ako občiansky kandidát.
Cieľavedomý kandidát
Prezidentská kampaň R. Procházku bojuje od samého začiatku s hlavným problémom – jeho politický príbeh je krátky, ani nie štvorročný, čo je zrejme málo na to, aby dostatočný počet voličov uznal už na prvý raz jeho „nárok“ na najvyššiu funkciu. Kandidát sa musí vyrovnať s podobným problémom ako R. Fico v parlamentných voľbách 2002. Tri roky po svojom politickom osamostatnení sa predseda Smeru uchádzal o podporu verejnosti veľmi sebavedomou kampaňou, v ktorej dával najavo, že aj 38-ročný politik môže byť premiérom, ak má na jej výkon najlepšie predpoklady. Predsedovi Ficovi jeho prvý pokus nevyšiel, ale v ďalších voľbách bol oveľa úspešnejší – okrem iného aj preto, lebo voliči jeho najvyššie ašpirácie už nepovažovali za prehnané.
Aj keď je zrejmé, že ašpirácie R. Procházku nie sú predstierané a o najvyšší post v štáte sa uchádza s plnou vážnosťou, postup do druhého kola volieb a prípadná prehra v ňom by neznamenali fatálny neúspech. V prípade, keby sa priblížil alebo dokonca prekonal zisk, aký v súťaži s Ivanom Gašparovičom dosiahla I. Radičová, mohol by získanú podporu politicky skapitalizovať v parlamentných voľbách v roku 2016. A osloviť verejnosť s tým, s čím vystupuje aj ako kandidát na prezidenta – s alternatívou k Ficovmu modelu štátu.
Šance R. Procházku na postup do druhého kola
Aj keď o sebe hovorí ako o praktikujúcom kresťanovi a hodnotovo ako o kresťanskom demokratovi, v súťaži o tradičného voliča KDH zaostáva za Pavlom Hrušovským. R. Procházku podporujú liberálnejšie založení voliči mladšieho a stredného veku, ktorí oceňujú jeho vzdelanie, schopnosti a program aktívneho prezidenta, pôsobiaceho nielen ako protiváha vládnucej strany, ale aj slovenskej partokracie. Jeho šance na postup do druhého kola poklesli vstupom Milana Kňažka do prezidentskej súťaže. Pretože podporovatelia kandidáta Smeru mesiac pred prvým kolom volieb rozbehli ostrú negatívnu kampaň proti Andrejovi Kiskovi, môže to k úspechu dopomôcť aj R. Procházkovi. Ale musel by v nadchádzajúcich volebných debatách podať výkon, ktorý by bývalých voličov Ivety Radičovej presvedčil, že predstavuje lepšiu ponuku ako o 26 rokov starší M. Kňažko.
