Keď sa vláda vzdáva právomocí, ktoré jej podľa ústavy patria, nemusí to byť prejav jej ušľachtilosti. Tretia Mečiarova vláda sa napríklad vzdala práva rozhodovať o predajoch štátnych podnikov. Kým Ústavný súd SR povedal, že sa svojej kompetencie vzdať nesmie, Fond národného majetku SR takmer zadarmo rozdal podniky vládne určeným záujemcom. Táto lekcia svoju platnosť nestratila.
Vláda Roberta Fica, ktorá v programovom vyhlásení mohla konkretizovať zvýšené sadzby daní z príjmov, stanoviť výšku bankového odvodu či rozhodnúť o zavedení dane z finančných transakcií, presunula rozhodovacie právo na Radu solidarity a rozvoja, ktorú ešte len vytvorí s vybranými sociálnymi partnermi – odborármi, zamestnávateľmi, podnikateľmi, zástupcami dôchodcov, cirkví i s predstaviteľmi školstva a vedy. Vyhlásenie premiéra, že práve Rada solidarity a rozvoja bude tým miestom, kde „padne rozhodnutie“, lebo „konkrétnosti musia byť výsledkom sociálneho dialógu“, znie pekne, ale nie je dôveryhodné.
Predseda vlády povedal, že niektoré časti vládneho programu sa splnia „len za podmienky súhlasu sociálnych partnerov“. Ako príklad uviedol zmeny v Zákonníku práce. Hoci vo volebnom programe Smeru je napísané, že vláda „ako jedno z prvých opatrení pripraví zmenu Zákonníka práce“, hoci premiér po vymenovaní poznamenal, že „určite budeme hovoriť o návrate Zákonníka práce do obdobia 2006 – 2010“, teraz vyhlasuje, že na zmeny potrebuje súhlas sociálnych partnerov. Problém je, že o tom, na čo súhlas potrebuje a na čo nie, rozhoduje vždy predseda vlády a Smer.
Zdroj: Danglár
Viac článkov z rubriky Res publica Mariána Leška
Zamestnávateľov a podnikateľov len máločo irituje viac ako pravidlo, že platnosť kolektívnych zmlúv sa zo zákona rozširuje aj na firmy, ktoré také zmluvy neuzavreli. Také pravidlo platilo v čase prvej Ficovej vlády. Možnosť, že by sa do legislatívy opäť vrátilo, odmietli aj podnikatelia združení v Klube 500, ktorí sympatie k Smeru a jeho predsedovi nikdy neskrývali. Výkonný riaditeľ klubu Tibor Gregor povedal: „Veríme, že o tejto téme, ak by mala byť súčasťou programového vyhlásenia vlády, bude ešte diskusia.“ Kritizované pravidlo už súčasťou vládneho programu je, lebo je v ňom veta, že sa „bude novelizovať zákon o kolektívnom vyjednávaní, aby bola odstránená prekážka pre ukladanie a rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na iných zamestnávateľov“.
Ak sa Rada solidarity a rozvoja stane miestom, kde „padne rozhodnutie“, tak len v prípadoch, keď si to premiér bude želať. A on si to bude želať vtedy, keď vlastné rozhodnutie bude chcieť vydávať za rozhodnutie niekoho iného.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 17/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustrácia - Danglár
