Keď sa manažéri z biznisu ukážu vo verejnej správe, sú to často politickí nominanti, ktorí presadzujú niečie alebo vlastné zištné záujmy. Zriedkavejšie profesionáli, ktorých pozvali riešiť problém alebo niečím pohnúť.
Celý život som robil v privátnom sektore, okrem začiatkov vo výskume v USA, ale aj to sa rýchlo preklopilo do biznisu. No robil som v zahraničí aj na Slovensku veľa s verejným sektorom, takže tam to mohlo mať základ. Ako prezident Americkej obchodnej komory na Slovensku a predseda Európskej rady pre americké obchodné komory som bol v kontakte aj s investormi. Keď sa objavila príležitosť zobrať ako generálny riaditeľ SARIO a pretransformovať ho do agil-nejšej organizácie, zaujala ma.
Takže ste prišli riadiť agentúru s biznis princípmi?
Myslím, že v štátnej a vo verejnej správe je dosť manažérov, nevidel by som to až tak účelovo, ako ste hovorili. Aj do SARIO za mnou prišlo niekoľko zaujímavých profesionálov. Zrejme sa po pár rokoch vrátia do biznisu. Existuje povrchný názor, že štátnu správu treba manažovať ako biznis. To sa nedá a podľa mňa by sa to ani nemalo.
V privátnom sektore sa ľahšie nastavujú merateľné parametre. Štátna sféra má niekoľko základných úloh, no najmä sú to kvalitné služby pre obyvateľstvo. V hospodárstve je to pomáhanie akcelerácii ekonomiky. V biznise sa stanoví cieľový podiel na trhu, tržby, spokojnosť zamestnancov, zákazníkov a podobne. O to je to jednoduchšie. No vo verejnej správe? Pre SARIO sa dajú nastaviť parametre. Popritom je v privátnom sektore obvykle jasné, ako je firemná štruktúra riadená. V štátnej správe je viac organizácií, zložitejšia štruktúra aj riadenie.
Verejná verzia corporate governance bola na Slovensku témou len zriedka, aj preto sú manažéri vo verejných funkciách vnímaní prevažne cez prizmu politických nominácií.
Otázka skôr je, po akú úroveň by to mali byť odborníci, ktorí nezávisia od politiky a dokážu plniť svoje úlohy kvalitne. V rezorte hospodárstva, pod ktorý SARIO spadá, takí ľudia sú. Pracujú na ministerstve dlhé roky a neberú ich ako politickú nomináciu. Súvisí to aj s otázkou parametrov výkonu, o ktorých sme hovorili. Keď príde nový minister, vie len ťažko posúdiť, či ten-ktorý človek robil dovtedy dobre alebo nie. Minimálne po úroveň odborov je však v organizáciách dôležitá stabilita.
Aj v SARIO dlho platilo: nový minister – nový šéf agentúry.
Topmanažér potrebuje ľudí s rovnakým názorom na kvalitu, štýl riadenia. Nevnímam nevyhnutne politicky, že si minister privedie svojich ľudí.
S akým vnútorným alebo aj oficiálnym zadaním ste do agentúry prišli?
Dostal som zadanie transformovať organizáciu a sľúbili mi podporu. Cieľom bol zmeniť agentúru na agilnejšiu, viditeľnejšiu, s väčším výtlakom, samozrejme, vrátane snahy získať na to dostatočné zdroje. Nastaviť fungovanie tak, aby agentúra mohla pôsobiť ako akcelerátor ekonomiky. Na začiatku, aj keď som tu bol krátko, sme dali dokopy stratégiu, ktorá mierila najmä na investície. Teraz, po nástupe ďalšej novej vlády, sme začali fungovať aj v internacionalizácii slovenských firiem.
Agentúra spustila pod vaším vedením dlhodobú misiu v americkom Silicon Valley. Bola to vaša iniciatíva?
Má to viac dimenzií. Ak sa má slovenská ekonomika pohnúť ďalej, zahraničné investície sú veľmi dôležité. No chceme pomôcť aj domácemu priemyslu, lebo ak sa bude, aj s asistenciou štátu, dariť veľkým lokálnym firmám, pozdvihnú aj menšie podniky. Dôležité sú aj začínajúce firmy s originálnym biznisom, teda start-upy. Asi tu zajtra nevznikne nový Google ani Facebook, no nie je zle, ak sa krajina zameria na takéto podhubie firiem. V budúcnosti sa to môže vyplatiť. Agentúry ako je SARIO mávajú ako jeden komponent podporu inovatívnych firiem aj cez zastúpenia v Silicon Valley. USA sú jedným z najväčších investorov na Slovensku. Prepojenie je silné, preto sme sa začali venovať tomu, aby sme slovenským firmám pootvorili dvere do Silicon Valley. Nie je to nosná činnosť, no môže rozšíriť internacionalizáciu slovenskej ekonomiky.
Manažér roka 2013
Už ste sa niekde vyjadrili, že jedna firemná superhviezda by mohla Slovensku pomôcť. Je to v dohľadnom čase reálne?
Niekde som spomínal, že by nám stačil jeden podnik, ako je Microsoft, veď má tržby väčšie, než je slovenský HDP. Ale nie je to tak, že by sme firmy takého typu nemali, aj keď, samozrejme, výrazne menšie. Eset alebo Sygic sú notoricky známe príklady, no ak niekto dokáže vlastné know--how zabaliť do globálneho produktu, je to veľká vec. Nemôžeme však všetko zastaviť a venovať sa hľadaniu takej hviezdy. No aj v štátnej správe sa na to myslí. My máme program, v rámci ktorého bolo za rok osem firiem v Silicon Valley a načerpali tam nielen nápady, ale aj kontakty.
Ako delíte svoju prácu medzi riadenie agentúry a zastupovanie Slovenska na obchodných cestách a misiách?
Na tejto pozícii mám akoby vonkajšiu a vnútornú funkciu. Tá vonkajšia sa často spája práve s reprezentáciou tak organizácie, ako aj krajiny. Tá vnútorná, to je najmä hľadanie najlepších ľudí, využitie toho, čo vedia, a snaha udržať ich. Taká je však pozícia riaditeľa akejkoľvek privátnej firmy, ani nemusí mať tisíce zamestnancov.
Historicky prácu SARIO komplikovala interakcia s rezortmi v odlišných politických farbách. Do akej miery musíte byť lobista vlastnej agentúry?
Sieť vzťahov je omnoho zložitejšia a menej prehľadná než v biznise. No aj tak podobne, ako vo veľkej globálnej firme, musíte sa zo všetkých síl snažiť, aby oblasť, ktorú riadite a ktorú máte v kompetencii, rástla a aby ju nedostal niekto iný.
Ako si hľadáte ľudí do tímu a ako ich presviedčate, aby prišli?
Znovu podobne ako manažér v súkromnej sfére. Podľa toho, kam chcem organizáciu dostať. Na malom trhu, ako je Slovensko, fungujú osobné referencie. Sú to nezriedka ľudia, ktorí pracovali s niektorými vysokými manažérmi, ktorých poznám a ktorí mi ich odporúčali. Vo všeobecnosti je ťažšie nájsť do štátnej správy ľudí, no myslím, že mám silný tím.
Kandidát na Manažéra roka 2013, šéf slovenskej dcéry Microsoftu a jedna z hlavných tvárí slovenského IT biznisu Zdroj: Milan David
Je nejaká vlastnosť, ktorú u ľudí teraz hľadáte a vo firemnom sektore nebola až taká dôležitá?
Špeciálna nie. Základ je, aby bol človek na to, na čo ho hľadáme, naozaj odborník a mal relevantné skúsenosti. Možno trochu odbočím, ale poviem niečo k líderstvu. Viesť tím ako manažér prirovnávam k dirigentovi, ktorý vie dať dokopy dobrý orchester. Pritom klavirista hrá lepšie na piane než dirigent, huslista zas na husliach. No dirigent vie noty buď napísať, alebo riadiť umelcov tak, aby to znelo pekne. Preto som počas celej kariéry hľadal do tímu pre rôzne oblasti ľudí, ktorí v tom boli lepší než ja. Ak človek dobre „orchestruje“ takýto tím, nemusí sa báť, že ho niekto preskočí. A ak preskočí, asi ho mal preskočiť.
Vnímate angažmán na čele SARIO ako šancu tak trochu sa ako manažér ukázať?
Pravdupovediac, ani veľmi nie. Ani na manažérske pozície v IBM, dnešnom PricewaterhouseCoopers či Microsofte som nevstupoval, že prídem, dva roky pobudnem a skúsim postúpiť ďalej. Skôr som chcel s tou organizáciou niečo dokázať. Ani do SARIO som neprišiel s tým, že na dva alebo tri roky. A moja kariéra sa tu ani nekončí. V práci, ale aj v súkromnom živote, sa riadim skôr heuristicky. Niektoré veci môžem plánovať, ako chcem, a možno to život obráti naruby. Keď však v niečom som, venujem sa tomu naplno.
Čo vás v živote priviedlo do oblasti technológií?
Každý má detské sny. Keď som mal toľko rokov ako dvojičky, ktoré mám doma, teda päť, chcel som byť najprv policajt. Potom dlho nič. Chodil som na základnú školu, ktorá mala angličtinu. No aj silných učiteľov matematiky, fyziky, a tak sa začali olympiády. Potom som šiel na gymnázium Novohradská, ktoré považujem za svoju reálnu alma mater. Tiež tam mali cez prírodné vedy dosť technický prístup. No v kontraste s technikou ma vždy zaujímalo aj umenie. Dokonca som bol od šiestich rokov členom Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. Až do osemnástky. Keď som si mal vtedy vybrať, váhal som medzi FAMU v Prahe a nejakou technikou.
Tam padlo rozhodnutie?
V tom čase dostať sa na Filmovú akadémiu znamenalo, že človek musel byť hotový režisér. Československá filmografia, najmä teda česká, bola vtedy svetová špička a dodnes je unikum. Takže to mohol byť iba nápad. Aj keď záujem o umenie mi ostal, neskôr aj podpora pri internacionalizácii slovenského umenia. No študovať som šiel na vtedajšiu Slovenskú vysokú školu technickú a výpočtová technika bola zaujímavý odbor. Škola mi dala vynikajúce vzdelanie, boli tam vynikajúci učitelia v oblastiach, ktorými som sa zaoberal, niektorí až svetové mená. Potom som šiel robiť výskum na univerzitu do USA. Tam som si dorobil aj obchodné vzdelanie.
Máte pocit, že ste v Amerike uspeli?
Áno, mám, aj keď teda nie, žeby som chodil a chválil sa tým. Strávil som tam štrnásť rokov, dosiahol som veľa, z výskumu som si prešiel celé kolo start-upu, prešiel som do konzultačnej firmy Coopers&Lybrand a potom do IBM. No do veľmi podobnej konzultačnej činnosti. Robili sme napríklad stratégiu pre americkú poštu, ktorá mala v tom čase trikrát taký obrat, ako bol slovenský HDP, a mala osemstotisíc zamestnancov. Potom som už aj zvažoval návrat do Európy. A objavil sa Microsoft s ponukou prevziať riadenie firmy na Slovensku.
Plán na návrat domov vyšiel?
Ja som ani neplánoval Slovensko, skôr som sa chcel vrátiť do Európy. A fakt je, že keď som žil v Amerike, bol som aspoň dva razy ročne na Slovensku. Tak som nikdy nestratil kontakt s ľuďmi. Ísť pracovať do Bratislavy ma lákalo, mne sa zdá Bratislava úžasná a na Slovensku sa mi páči. No nebol to nejaký veľký návrat. Ani priatelia to tak nebrali, lebo aj predtým som sa im intenzívne venoval a videli ma možno viac, než keby som bol tu. Takže od roku 2001 som bol vyše sedem rokov riaditeľom slovenského Microsoftu a potom som zobral medzinárodnú pozíciu, na ktorej som riadil obchod so softvérovými aplikáciami v tridsaťjeden krajinách, od Prahy po Kazachstan vrátane južnej Európy.
Bol to pre vás vrchol kariéry?
Nemám predstavu o vrchole svojej kariéry. Keď sme mali v Amerike malú technologickú firmu a boli sme zapojení do zaujímavého biznisu, takisto som sa cítil spokojne, ako keď som bol vo vysokej pozícii v Microsofte.
Spomínať Billa Gatesa je až klišé, no predsa, dá sa povedať, že ak s ním človek prišiel do kontaktu, určite mu to niečo dalo?
Na to, aká veľká firma je Microsoft, keď som začínal, mala 60-tisíc ľudí, potom 80-tisíc a teraz určite ešte viac, je riadená prekvapivo úzko. Aj ako riaditeľ na Slovensku som mal možnosť B. Gatesa aj výkonného šéfa Steva Ballmera stretnúť najmenej štyrikrát za rok v takom intímnejšom poradovom kontakte. Napríklad pri diskusiách a tvorbe stratégií. Veľmi si cením, že som ich oboch za môjho pôsobenia dostal na Slovensko.
Čo je na nich extra?
Ťažko sa to definuje. Asi schopnosť plne sa sústrediť na biznis, ktorý robia. Nie dvadsaťštyri hodín pracovať, ale aj ak hodinu, tak naplno. Tí ľudia sú naplno sústredení neustále. Od skorého rána do noci sú v permanencii a sú na nich zaostrené všetky oči. Že majú v sebe vodcovstvo a charizmu je asi jasné, no je to aj prístup k ľuďom.
Je aura, akú okolo seba technologické firmy ako Microsoft, Apple či Google šíria, súčasťou biznis modelu?
Asi áno, a v takom prostredí aj lepšie vznikajú kreatívne nápady a riešenia. V podstate v každej z týchto technologických firiem je veľká skupina ľudí, ktorí pracujú v marketingu a predaji so zákazníkmi a s obchodnými partnermi. No jadrom každej firmy sú ľudia, ktorí tie produkty vytvárajú a programujú. Hoci zašití, ale z hľadiska technológie sú to neskutočne inšpiratívni ľudia. Čím je firma mladšia, ako je Google či teraz Facebook, prevažuje heuristický prístup, agilita. Asi sa časom budú nejako štruktúrovať a systematizovať, tomu sa nedá zabrániť. No zatiaľ je to iné.
V čom presne?
Je to úplne iné ako v bežných firmách. Musia skúšať, ako dostávať priebežne inovácie skoro z celej firmy, nielen z nejakého špeciálneho oddelenia vývoja.
Čo budete robiť po tom, keď dokončíte svoju misiu v SARIO? Opäť verejná sféra, politika, korporácia alebo nejaké vlastné podnikanie?
Znovu poviem, že nemám taký exaktný plán, aj keď viac ma to ťahá k súkromnému sektoru. Či vo veľkej firme, alebo v nejakej menšej špecializovanej, skúsenosti mám z takej aj z takej. Do politiky asi nie, na to nemám schopnosti. Obdivujem politikov, ktorí sú schopní v nej pôsobiť, no ja sa na to necítim.
Čo pre vás znamená čas, keď nepracujete?
Primárne rodina, mám, ako som už spomínal, päťročné dvojičky a naša štvorčlenná rodinka, to je hlavná a základná aktivita. Každý deň sa učím niečo nové, čo som ešte pred piatimi rokmi v živote nemal. Pomerne veľa športujem, najmä teda chodím cvičiť, keďže to je najrýchlejšie z praktického hľadiska. Popritom aj iné, napríklad lyžovanie. No ešte nehrám golf. K tomu aj kultúra a umenie, bol som vždy zapojený do aktivít so slovenskými umelcami a skúšal som ich zviditeľňovať, keď som bol ešte v Amerike.
Máte aj nejakú vlastnú umeleckú aktivitu?
Nie. Ale som vynikajúci konzument umenia.
Róbert Šimončič (56)
Kandidát na Manažéra roka 2013, šéf slovenskej dcéry Microsoftu a jedna z hlavných tvárí slovenského IT biznisu Zdroj: Milan David
strávil takmer polovicu svojej vyše 30-ročnej kariéry v USA. Popri štúdiách, keď si technické vzdelanie z SVŠT v Bratislave (dnes STU) doplnil štúdiom manažmentu a plynule vstúpil do výskumu a start-up podnikania. Neskôr pracoval ako konzultant v Coopers&Lybrand (PricewaterhouseCoopers), potom v IBM. V roku 2001 prijal ponuku viesť slovenskú pobočku Microsoftu. Po siedmich rokoch postúpil na pozíciu regionálneho riaditeľa Microsoftu pre strednú a východnú Európu pre obchod so softvérovými aplikáciami. Bol prezidentom Americkej obchodnej komory na Slovensku a predsedom Európskej rady pre americké obchodné komory. Generálnym riaditeľom SARIO je od decembra 2010.
Partneri projektu:
 |
|
Official image partner:
