R. Bláhová: Verím, že morálnych firiem pribudne

Študovali ste to, čo teraz robíte?

Vyštudovala som najskôr Slovenskú technickú univerzitu [STU]. V prvých rokoch štúdia som zároveň hrala medzinárodne tenis, čo bola pred revolúciou jedna z mála možností, ako sa dostať za hranice a učiť sa jazyky. Bola som dokonca v prvej dvestovke žien v rebríčku WTA. Uprostred štúdia, po roku 1989, som začala riešiť, či chcem byť skutočne stavbárkou a či budem tenis hrávať do konca života. Pochopila som, že po revolúcii sú zrazu úplne iné možnosti. Tak som v rámci STU prestúpila na ekonomický smer, prestala hrať tenis profesionálne a s pomocou tenisového štipendia som si v USA po vysokej urobila MBA. Študovať v Amerike bol začiatkom deväťdesiatych rokov sen mnohých mladých ľudí z východnej Európy.

Čo vás zlákalo na ekonómiu v čase, keď sa u nás o nej ešte veľa nevedelo?

Môj príbeh z tých čias nie je výnimočný. Mám vo firme dvoch partnerov, ktorí tiež skončili technickú univerzitu. Pretože v časoch mojich štúdií ekonómia nebola práve nosný predmet, ak nerátame Marxa, a o daniach sa nič nevedelo. K ekonomike som navyše inklinovala, pretože som chodila na matematické gymnázium a bavili ma číselné analýzy.

Po štúdiu MBA ste už vedeli presne, čo chcete robiť?

Vyštudovala som major finance a minor marketing a keď som sa vrátila z USA, tak ma to ťahalo k bankovníctvu. To bolo v polovici deväťdesiatych rokov, u nás vtedy žiadna normálna banka ešte nefungovala. Prišla síce ponuka rozbehnúť private banking jednej veľkej banky z Viedne, ale pretože som chcela mať raz rodinu, nezdalo sa mi behanie medzi Bratislavou a Viedňou ako najlepšie riešenie. Známi zo štúdií v USA mi poradili, aby som sa zamestnala v niektorej z vtedy ešte takzvanej veľkej osmičky [najväčších nadnárodných audítorských firiem]. Vtedy päť z nich pôsobilo nejakým spôsobom aj na Slovensku. To bol dobrý štart, či už pre ďalšiu prácu v banke alebo pre vlastný biznis. Ukázalo sa to ako veľmi dobrá rada.

V ktorej ste zakotvili?

Začala som v Arthur Andersen na audite. Firma mala vtedy na Slovensku asi desať ľudí. To bolo ešte predtým, ako trh v roku 2000 definitívne zmenil krach Enronu. Po ňom skončil aj Arthur Andersen a dnes je z veľkej osmičky už len veľká štvorka. Ja som ešte pred krachom Enronu spolu s ďalším kolegom, ktorému práca v nadnárodnej korporácii tiež nevyhovovala, odišla. Po Slovensku sa začali obzerať zahraniční investori, ktorí ak nechceli spolupracovať s niektorou veľkou nadnárodnou firmou, tak nemali veľmi na výber. Už len znalosť lokálnych zákonov a cudzích jazykov boli našou veľkou výhodou.

Tak ste založili vlastnú firmu?

BMB sme založili koncom roka 1996. Prišla prvá vláda Mikuláša Dzurindu a spolu s ňou zažehnanie hrozby nevstúpenia do OECD a ďalších medzinárodných organizácií. Vtedy sa skutočne roztrhlo vrece so zahraničnými investormi. Druhá taká vlna prišla so vstupom Slovenska do Európskej únie a s Miklošovou rovnou daňou z roku 2004. Ani nie tak sadzba dane ako zjednodušenie celého daňového systému sme ocenili my aj investori z cudziny. Ani sme nevedeli ako, a boli sme číslom päť na slovenskom trhu.

Dnes riadite konzultačnú firmu s asi sedemdesiatimi zamestnancami a ste v riadiacom orgáne rakúskej skupiny Leitner, ktorá zamestnáva vyše päťsto ľudí. Ako hľadáte rovnováhu medzi ich riadením a ponechaním nevyhnutnej samostatnosti?

Vždy je to o výbere správnych ľudí, dostatočnej komunikácii medzi nimi a reagovaní na externé faktory. Ale aj tak najradšej spomínam na obdobie, keď sme sídlili ešte v rodinnom domčeku a bolo nás tam na asi sto štvorcových metroch dovedna desať. To bol stav, keď sa všetky problémy vyriešili cestou do kuchynky po kávu. Nemuseli ste mať riadiacu hierarchiu. No keď už máte pod sebou dvadsať ľudí, začnú sa prvé problémy, a keď už ich máte šesťdesiat, tak to už proste bez nejakého náčelníka a hierarchie nejde. Sme však na Slovensku viacerí partneri a zodpovednosť za interné riadenie máme rozdelenú.

Čo sú podľa vás správni ľudia?

Ľudia so správnou rovnováhou analytického a intuitívneho myslenia. Ale zároveň samostatní a prirodzene motivovaní, takže ich práca baví. Ak takých máme, nie je problém na nich delegovať úlohy aj zodpovednosť.

Prečo aj intuitívneho?

Keď prijímame ľudí, dávame im robiť aj IQ testy a musia mať určité analytické schopnosti. Ale ak má adept len analytické schopnosti a pri akomkoľvek zadaní si potrebuje vždy všetko naštudovať do detailov, teda nie je schopný fungovať intuitívne napriek tomu, že už riešil množstvo podobných prípadov, tak to pre dlhodobú prácu v našom sektore nestačí.

Vo vlastnom biznise s partnermi ste už sedemnásť rokov. Nelákala vás zmena, skúsiť niečo iné?

V takejto firme to nie je jednoduché. Keď chcete odísť, musíte sa najskôr dohodnúť s ostatnými partnermi. Ja som si medzitým dvakrát „odskočila“ na materskú a vtedy za mňa ťahali ostatní partneri. Čiže musím sa teraz zasa ja chvíľu venovať firme. Ale snažíme sa z vlastných radov vytiahnuť hore šikovných ľudí, ponúknuť im partnerstvo, aby sme sa mohli my starší postupne stiahnuť. Tento rok sme napríklad ponúkli partnerstvo mladému kolegovi, ktorý už takmer samostatne zastrešuje služby finančného a mzdového účtovníctva.

Renáta Bláhová - kandidátka na manažéra roka 2013, v roku 1997 založila spoločnosť BMB Leitner Zdroj: Maňo Štrauch

Nezvádza pozícia partnera k pasívnejšiemu riadeniu firmy? Nie je to manažér, ktorého možno časom prepustiť.

Dá sa to chvíľu nechať viest aj samospádom, ale časom sa to niekde prejaví. No už od manažérskej úrovne máme nastavený systém ročných hodnotení a na dobrej zásade sme sa dohodli v skupine Leitner: každý partner musí ako poradca tráviť dosť času s klientmi. Ja napriek všetkým riadiacim povinnostiam trávim v priemere asi 40 percent pracovného času poradenstvom pre klientov.

Pracujete potom dlhšie ako vaši zamestnanci?

Keď sme firmu rozbiehali, niektoré mesiace som trávila v práci aj 250 hodín [štandard je 170 hodín]. Dnes je mojou prioritou rodina, keďže moje úplne prvé dieťa – firma – je už takmer dospelé. Ako matka troch dcér som si po sedemnástich rokoch udelila právo väčšinou v piatok pracovať z domu. A dvakrát do týždňa chodím do škôlky po najmladšiu, aby som s ňou okrem večerného čítania a kúpania stihla ísť aj na ihrisko či výstavu. S manželom máme tiež dohodu, že v auguste sa nepracuje, ale dovolenkuje, s malými výnimkami práce online.

Čo nesmie chýbať vrcholovému manažérovi?

Schopnosť riadiť aj počúvať. Všimla som si, že je dosť manažérov, ktorým stačí len počúvať, mať charizmu a ich tím bez zásadnejšej účasti šéfa spoľahlivo pracuje. Dosť sa vyskytujú vo veľkých zabehnutých korporáciách a ono to tam skutočne nejakú chvíľu môže aj dobre fungovať. Možno je to niekedy aj nevyhnutnosť. Ale najlepším príkladom je príbeh Steva Jobsa, ktorý bol svojou firmou priamo posadnutý. To sa niekedy na pozitívnych výsledkoch firmy ukázalo až spätne.

Malým firmám stačí účtovník, veľké siahajú po veľkej štvorke. Ktorý typ podnikov využíva vaše služby?

I keď spolupracujeme od menších slovenských eseročiek až po veľké nadnárodné korporácie, typickým naším klientom sú rodinné firmy s germánskym kapitálom pôsobiace na Slovensku. Ide pritom o relatívne veľké firmy, ktoré však napríklad s veľkou štvorkou v našom regióne robiť nechcú, pretože tieto firmy už pre svoju veľkosť nedokážu byť voči nim dosť flexibilné a osobné. Aj pre naše ciele do budúcnosti sme vlani uzatvorili spoluprácu so Zväzom mladých podnikateľov a začali vzdelávať podniky s ambíciami preraziť na iných trhoch. Snažíme sa im vysvetliť, že ak to myslia dlhodobo a vážne, len slovenský účtovník im k dobytiu zahraničných trhov stačiť nebude.

Čím ste pritiahli prvého veľkého klienta?

Bol to západoeurópsky koncern. Bolo to ešte pred spojením s rakúskymi Leitnermi a pamätám si na to presne. Sídlili sme ešte v rodinnom domčeku na Šulekovej a prišla sa na nás pozrieť celá delegácia. Polovica personálu u nás bola vtedy tehotná, vrátane mňa, pobehovali nám tam psy po záhrade, ale keď videli, ako poctivo to robíme, tak nám dali šancu a postupne k nám presunuli značnú časť agendy.

Ako poradenské spoločnosti ako vaša, bojujú s tlakom klientov šetriť na daniach čo najviac?

Hranica medzi opodstatnenou a agresívnou daňovou optimalizáciou je čoraz tenšia. Je to však vždy otázka kvalitnej právnej analýzy a morálky. Ak dostanem zadanie účelovej štruktúry, ktorá má jasné prvky daňového úniku, klientovi riziká otvorene komunikujeme a vysvetľujeme, čo musí nastaviť inak a v akých prípadoch je to nepriechodné. Sú takí, čo nás počúvať nechcú a už sa nevrátia.

Renáta Bláhová - kandidátka na manažéra roka 2013, v roku 1997 založila spoločnosť BMB Leitner Zdroj: Maňo Štrauch

Nebolo by jednoduchšie všeobecnému tlaku podľahnúť?

Je pravda, že sa mi veľa ľudí aj smeje, že si často firmy opäť objednajú poradcu, ktorý ich predtým nahovoril, aby si kúpili umelú off-shore štruktúru. Ale verím, že čoraz viac tunajších podnikov sa rozhodne ísť transparentnou cestou. Radíme takým, ktorí chcú dlhodobo dobre spávať. V germánskom svete sa teraz tomu hovorí poradenstvo v rovnováhe s fiškálnymi cieľmi. Navyše mám tri deti a ak chcem, aby tu aspoň jedno z mojich detí ostalo, tak ľudia musia pochopiť, že kradnúť nie je morálne a že ak budem zodpovedne platiť dane, tak mám väčšie morálne právo sa niečoho domáhať.

To je zatiaľ skôr ojedinelý názor.

Veľmi sympatické mi je, ako sa k tomu stavia pán [Miroslav] Trnka z Esetu. Ich firma nikdy neriešila nejaké komplikované daňové štruktúry cez umelý off-shore, platia dane na Slovensku a on potom aj niečo vyžaduje a v súčasnosti rozbieha fond na podporu oznamovateľov korupcie. Predpokladám, že takých podnikateľov, s rodinami, bude čoraz viac.

Aj keď vidia, ako sa šafári s verejnými peniazmi?

Tak kto má začať? Skorumpovaný politik alebo podnikateľ, ktorému sa relatívne darí a môže si dovoliť platiť dane a potom bude mať väčší morálny nárok vyžadovať niečo aj zhora? Verím, že je pravda, čo povedal Benjamin Franklin pri vzniku Spojených štátov, že sú len dve istoty – smrť a dane. Chápem, že dnes politici musia tvrdiť, že tých istôt je viac, ale dane sú skutočne niečo, bez čoho štát fungovať nemôže.

Napriek tomu v poslednom čase Slovensku akoby o daniach rozprávali viac právnici cez rôzne cezhraničné štruktúry.

Ak sa pozriete na veľké právnické kancelárie, oddelenia daňových poradcov zrušili. Náš trh je jednoducho malý na to, aby mali popri právnickej firme aj slušné daňové oddelenie. Ale stále tu fungujú spoločnosti, ktoré vám ponúkajú za nejaký poplatok zriadenie schránkovej firmy v off-shore. Týmto firmám ani ich klientom nevysvetlíte, že ak vám príde kontrola, tak vám je taká štruktúra nanič. Pretože kontrola zistí, že tá firma reálne nič nevykonáva a slúži len na optimalizáciu daní.

Nedá sa takto fungovať aspoň krátkodobo?

Ono to neznamená, že ak má niekto cezhraničnú štruktúru, že nemôže optimalizovať. Ale bez skutkovej podstaty, bez reálneho opodstatnenia tej firmy v zahraničí to je dnes nepriechodné.

Pokiaľ kontrola firme na to príde...

No daňoví úradníci sú už dnes veľmi zdatní a presne vedia, čo majú kontrolovať. Zistia si sídlo off-shore firmy aj to, či na rovnakej adrese nesídli ďalších neviem koľko firiem. Cez sociálne siete si preveria zástupcov firiem a keď vidia, že daný direktor pôsobí ako direktor v ďalšej tisícke firiem, tak im je to jasné. Čiže internet, mobilita nie je už dnes len v prospech podnikania, ale aj štátu. Podnikateľ môže staviť aj na to, že kontrola nepríde, ale to považujem za hru na úrovni ruskej rulety.

Renáta Bláhová - kandidátka na manažéra roka 2013, v roku 1997 založila spoločnosť BMB Leitner Zdroj: Maňo Štrauch

Berie sa boj proti daňovým únikom tentoraz naozaj vážne?

V prvom rade je problém v tom, ako dane berú niektorí podnikatelia. Idú na to psychologicky – štát rozkráda verejné peniaze, ja preto dane platiť nebudem. No nechápu, že aj napríklad v Rakúsku je čiastočne korupcia, no platenie daní je tam napriek tomu vážna vec.

Ako reálne sa angažuje vláda?

Teraz to berú možno až príliš vážne. Ministerstvo financií po takmer desiatich rokoch opäť zriadilo oddelenie medzinárodných daní a získavajú kvalitných, skúsených ľudí s praxou aj z druhej strany múru. Zmeny vidieť aj vo Finančnej správe.

Čo ešte je efektívna legislatíva proti únikom a čo už obmedzovanie štandardného podnikania?

Je veľká škoda, že žiadna slovenská vláda nebola schopná za vyše 20 rokov sformulovať rámcovú stratégiu zahraničnej fiškálnej politiky, ktorá by sa dlhodobo dodržiavala. S cieľom presvedčiť zahraničných investorov o stabilite právneho prostredia našej krajiny. Pritom opakovane sa tým zaoberajú aj iné európske štáty, pretože tie tlaky zvonka neutíchajú a menia sa. Napríklad aj v Rakúsku sa pred niekoľkými rokmi nad schránkovými firmami na Cypre prižmurovali oči, dnes už nie. No nikdy by si nedovolili zdaniť napríklad capital gains [prevody podielov v domácich firmách medzi zahraničnými právnickými osobami], čo navrhuje aktuálna novela zákona o dani z príjmov. To určite neprinesie do rozpočtu žiadne peniaze, no zneistí to zahraničných investorov.

Čo tohtoročné zvýšenie priamych daní, nie je to problém?

Vyššia daň u fyzických osôb – 25 percent – je stále výhodnejšia v porovnaní s okolitými krajinami, napríklad Rakúskom, kde pri príjme nad 60-tisíc eur ročne platíte daň 50 percent. Na to často počúvam argument, ale akú tam majú infraštruktúru, verejné služby. Tak potom uvádzam ako príklad Chorvátsko, kde je infraštruktúra určite porovnateľná, napriek tomu tam pre príjmy nad 15-tisíc eur ročne platí sadzba dane 40 percent. Sadzbu pre firmy zvyšovať nemali na aktuálnych 23 percent, rozumnejší bol návrh Inštitútu finančnej politiky [pôsobí pri Ministerstve financií SR] s 21-percentnou sadzbou. Vzhľadom na konkurenciu okolitých štátov stále verím, že vláda zváži jej zníženie.

Stále žiadna väčšia ryba nešla za daňové úniky do väzenia.

Veci sa hýbu správnym smerom, daniari sa chystajú napríklad zverejňovať, ktoré podniky kontrolujú, riešia sa už aj nejaké veľké spory týkajúce sa cezhraničných operácií a padli aj nejaké trestné oznámenia. No stále ostanú subjekty s politickou ochranou, no to platí aj v zahraničí. Pre politickú špičku však bude ťažšie ochrániť ich, pretože si na ministerstvo aj do finančnej správy zobrali už kvalitných ľudí. Tí budú mať viacero možností, ako o porušení informovať, a navyše je tu skutočne tlak na lepší výber daní.

Zatiaľ sa však na Slovensku berie optimalizovanie skôr ako niečo hrdinské.

Ale aj tu sa veci menia. Nový generálny prokurátor avizoval, že jeho dvoma prioritami budú týrané ženy s deťmi a dane. Ak sa pozrieme dvadsať rokov dozadu, tá zmena je veľká. A ak už klienti nepočúvajú ani na toto, tak brať dane vážne nás skôr či neskôr prinútia externé faktory.

Koľko rokov spätne možno sankcionovať za neplatenie daní?

Pri zahraničných transakciách desať rokov, čo je dosť.

Partneri projektu:

Official image partner: