Putin zo Sýrie odišiel i nie

Až v nasledujúcich dňoch sa začala vynárať skutočná podoba a pozadie tohto ruského manévru, ktorý je viac geopolitický ako vojenský.

Odsun či skôr presun

„Myslím, že úlohy uložené ministerstvu obrany boli splnené. Nariaďujem preto začať od zajtra (15. marca) odsúvať hlavnú časť nášho vojenského zoskupenia zo Sýrskej arabskej republiky,“ citovali ruského prezidenta začudované tlačové agentúry. Jeho výrok vniesol do počiatočného rozruchu, že „Rusi sa balia a idú zo Sýrie domov“ aké-také porozumenie, o čo ide. Vyplýva z pojmu „hlavná časť“ ruského vojenského zoskupenia.

Rusko zo Sýrie neodchádza, iba redukuje svoju prítomnosť, a to veľmi pružným spôsobom. Tak, aby mohlo znížený početný stav strojov, pilotov a personálu kedykoľvek zvýšiť na pôvodný stav. „Ak to bude potrebné, Rusko môže nasadiť v priebehu niekoľkých hodín svoje sily v Sýrii do takej veľkosti, aby si poradili s každou situáciou,“ vyhlásil V. Putin 17. marca. Bolo to na tretí deň po začiatku odsunu, ktorý mal prebehnúť – a prebehol – v priebehu troch dní.

Prešli ďalšie tri dni, kým ruská tlačová agentúra Sputnik News v obrysoch zbilancovala, akú vojenskú techniku Rusko ponecháva v Sýrii. Inými slovami, čo všetko zo Sýrie nestiahne a v akej bojovej činnosti tam bude pokračovať. Základný údaj znie, že ruské vojnové letectvo zrezalo denný počet bojových misií zo 60 až 80 na dvadsať.

Po vyhlásení prímeria z 26. februára, ktoré sprostredkovali Spojené štáty a Rusko, poľavili zrážky v občianskej vojne. Rusom klesla potreba udržiavať vysoké počty prevádzkyschopnej techniky na základniach v Latakii, Hmeimime a v Tartuse a Kremeľ toho využil. Navyše, ruské velenie, piloti a obslužný personál nadobudli užitočné skúsenosti s využívaním dostupnej techniky efektívnejšie než pred pol rokom. Ruskí poradcovia a inštruktori naučili sýrske armádne pozemné jednotky lepšie využívať „krycí servis ruských bombardérov a stíhačiek“ pri otváraní útočných kampaní proti hlavnému nepriateľovi – oddielom teroristického hnutia Islamský štát a jeho spojeneckých skupín.

Prečo teraz?

Moskvu tlačila do čiastočného odsunu ruského leteckého parku aj matka príroda. V marci sa znesiteľné jarné teploty v aridných oblastiach strednej a východnej Sýrie začínajú šplhať do výšok, na aké ruskí piloti nie sú navyknutí. Pieskové búrky šamal počas jarných a letných horúčav robia zo života peklo i domácim. Viditeľnosť spadne na nulu a dýchať sa dá len cez šatku. Vetrom hnaný piesok, pred ktorým niet úniku, zadrháva motory áut, vrtuľníkov a lietadiel. Oslabuje bojaschopnosť armád zahraničných interventov a zvýhodňuje domácu obranu. Paralyzuje však aj bojovníkov Islamského štátu, najmä regrútov zo západnej Európy, Ukrajiny a Ruska nenavyknutých na horúčavy a dusivé pieskové víchrice.

Ruská generalita v zásade správne predpokladá utíšenie bojov počas letnej sezóny a môže bez väčších obáv nechať stiahnuť časť vojenského arzenálu. Údržba v južnom Rusku bude ľahšia a lacnejšia než v Sýrii. Tam sa dá kedykoľvek doletieť za niekoľko hodín. Dlhšie trvá lodná preprava vrtuľníkov a inej špeciálnej techniky, no najvyššie ruské vojenské velenie pristupuje k prevádzke a údržbe bojovej techniky manažérskym spôsobom. Zavádza do plánovania jednotlivých úderných akcií a kampaní princíp just-in-time – dodáva zásielky zbraní, munície a náhradných dielcov presne podľa aktuálnych potrieb.

Ruské ozbrojené sily profitujú z efektivity tohto druhu finančne, výkonnostne, propagandisticky. Príkladom bola