Putin a Orbán zahalili svoje rozhovory plynom a jadrom

Ruský prezident Vladimir Putin sa vídava s maďarským premiérom Viktorom Orbánom raz ročne. Vlani v Moskve a tento rok v Budapešti. Prelomová však bola ich predvlaňajšia schôdzka z februára 2015. Prvá od kyjevského Majdanu, pripojenia Krymu k Rusku, vypuknutia ozbrojených zrážok v Donbase, uvalenia protiruských sankcií, zavedenia protisankcií a návratu studenej vojny.

Západ sa vtedy pokúšal zahnať putinovské Rusko vrátane jeho prezidenta do medzinárodnej izolácie. Bojkot zo strany EÚ a NATO zlomila malá členská krajina zo strednej Európy s necelými desiatimi miliónmi obyvateľov. Vládne jej však ambiciózny premiér V. Orbán, ktorý sa považuje za ochrancu všetkých pätnástich miliónov Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline.

Starý a nový Orbán

Vo veku 53 rokov je už V. Orbán politickým veteránom. Začínal ako mládežnícky funkcionár Maďarského komunistického zväzu mládeže, našiel si teplé miestečko sociológa na ministerstve a krátko pred zrútením režimu prešiel do opozície, keď pomáhal zakladať Združenie mladých demokratov, známe pod skratkou Fidesz.

Na štipendium nadácie Otvorená spoločnosť dotovanej multimiliardárom maďarského pôvodu Georgeom Sorosom študoval v Oxforde a po návrate sa vrhol do vysokej politiky. Prevzal vedenie Fideszu, doviedol ho k volebnému víťazstvu a v mladom veku 35 rokov zostavil koaličnú vládu. Vydržala jedno volebné obdobie a V. Orbán potom strávil osem dlhých rokov v opozícii.

Nebyť Donalda Trumpa v Bielom dome, bola by Putinova návšteva u Orbána len pravidelnou schôdzkou dvoch rebelov proti systému

Nedokázal presvedčiť Maďarov, že je lepším a hodnovernejším demokratom ako iní, a tak pre získanie priazne voličov zvolil inú stratégiu. Stavil na staré dobré a osvedčené brnkanie na nacionalistickú strunu. Na traumu z Trianonskej dohody z júna 1920, ktorá spečatila osud rakúsko-uhorskej monarchie. Odobrila vznik jeho nástupníckych štátov a zredukovala Maďarsko na malý vnútrozemský štát. Pomocnú ruku aspoň k čiastočnému obnoveniu zašlej veľkosti mu v nasledujúcich dekádach nepodalo ani hitlerovské Nemecko, ani stalinský Sovietsky zväz a ani Západ v podobe svojich európskych či transatlantických štruktúr.

Protesty proti návšteve Vladimira Putina v Budapešti. Zdroj: Profimedia.cz

Spriaznené duše

Práve na tomto pozadí treba posudzovať súčasné myslenie a konanie V. Orbána. Nezahorel láskou k Rusku a nestal sa rusofilom. Ak sa takým javí, odráža to hĺbku jeho rozčarovania z prudkého spoločenského vývoja západných krajín, ku ktorým sa pod Orbánovým vedením pripojilo i Maďarsko, smerom k liberálnej demokracii v podmienkach globalizačných procesov 21. storočia.

V. Orbán ostal sklamaný zo sprievodných procesov globalizácie a z integračného presúvania kompetencií národných štátov na nadnárodné inštitúcie. Nadobudol presvedčenie, že jeho národ