Putin je na konci s dychom. Ale stále má jadrové zbrane

Mala to byť prehliadka, na ktorej ruský prezident Vladimir Putin oznámi víťazstvo vo vojne s Kyjevom, „oslobodenie“ Donbasu a koniec „špeciálnej operácie“ proti Ukrajine. Nič z toho však 9. mája oznámiť nemohol. Ukrajinci sa dokázali ruskému útoku ubrániť a zahnať protivníka od Kyjeva aj Charkova a nedovolili mu ani dobyť celé územie Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti.

A tak jediné, čoho sa Rusi a svet od Putina do-čkali, bola znôška klamstiev. Klamstiev, ktorými zdôvodňoval, prečo zatiahol Rusko do vojny trvajúcej už tri mesiace. Vojny, v ktorej doteraz padlo viac ruských vojakov než za desaťročnú sovietsku inváziu do Afganistanu.

Putin sa z tribúny na Červenom námestí Rusom i svetu, ktorý prejav pozorne sledoval, snažil tvrdiť, že Rusko spustilo agresiu proti Ukrajine preto, že tým len predišlo útoku Ukrajiny na Donbas a Severoatlantickej aliancie na samotné Rusko.

„Otvorene prebiehala príprava na ďalšiu operáciu v Donbase, na vpád na naše historické územia vrátane Krymu. V Kyjeve zneli vyhlásenia o možnom získaní jadrových zbraní. NATO začalo aktívne vojenské prípravy na území v našom susedstve,“ tvrdil pred tisíckami vojakov V. Putin.

„Videli sme, ako sa rozvíja vojenská infraštruktúra, ako začali pracovať stovky zahraničných poradcov, pravidelne prichádzali dodávky najmodernejších zbraní z krajín NATO. Nebezpečenstvo rástlo každým dňom. Rusko zasadilo preventívny úder agresii. Bolo to vynútené, včasné a jediné správne rozhodnutie. Rozhodnutie zvrchovanej, silnej a samostatnej krajiny,“ snažil sa zdôvodniť začiatok útoku proti Ukrajine ruský prezident. Nešlo o žiadnu unikátnu konštrukciu, podobne napríklad zdôvodňoval prepadnutie Sovietskeho zväzu nacistický diktátor Adolf Hitler.

Úľava po príhovore

Lenže Putinov „blitzkrieg“ na Ukrajine nezlyhal na rozdiel od toho nacistického po troch mesiacoch, ale už po troch dňoch. Blesková operácia, pri ktorej mali ruské elitné jednotky uskutočniť letecký výsadok v Kyjeve, zadržať alebo zlikvidovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a celé vedenie krajiny, zlyhal hneď v zárodku.

Rovnako ako snaha dobyť z Bieloruska ukrajinskú metropolu. Naopak, ruské jednotky sa museli s obrovskými stratami zo severu Ukrajiny po mesiaci stiahnuť. A prehrávať začali od začiatku mája aj v bitke o druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Putin musel priamo na Červenom námestí priznať, že aj ruská armáda má svojich mŕtvych a vysvetliť tisícom ruských rodín, v čom má smrť ich synov a otcov na Ukrajine zmysel.

„Smrť každého nášho vojaka a dôstojníka znamená smútok nás všetkých a nenahraditeľnú stratu pre príbuzných a blízkych. Štát, regióny, podniky, spoločenské organizácie urobia všetko, aby tieto rodiny obklopili starostlivosťou a pomohli im. Osobitnú podporu poskytneme deťom zabitých a ranených bojových druhov. Prezidentský výnos o tom som dnes podpísal,“ povedal V. Putin.

Na konci potom do delostreleckých sálv zakričal: „Hurá!“ a desiatky tisíc nastúpených vojakov, medzi ktorými boli podľa Putina aj jednotky, ktoré pred niekoľkými dňami bojovali na Donbase, mu odpovedali hromovým „Hurá! Hurá! Hurá!“