Ponúkame výber správ z printovej rubriky Slovensko a svet Týždenníka TREND.
Ak vláda a parlament neprijmú nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska sa bude každoročne zhoršovať, čo sa prejaví vo vysokých schodkoch verejných financií. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Zvýšenie deficitu oproti roku 2022 bude popri inflačnom šoku aj následkom nových trvalých opatrení, ktoré sú buď zahrnuté v rozpočte, alebo prijaté po jeho schválení. Podľa aktualizovanej prognózy strednodobého fiškálneho vývoja z dielne RRZ narastie v tomto roku schodok verejných financií na šesť percent HDP.
Z minuloročných 3,4 percenta HDP sa zvýši vplyvom rastu výdavkov vlády pre nové opatrenia prorodinnej politiky, rodičovský dôchodok, valorizáciu miezd vo verejnej správe a zdravotníctve, ako aj dočasných opatrení súvisiacich s kompenzáciami cien energií. Aj po ukončení kompenzačných opatrení bude schodok počas troch rokov stále dosahovať približne 4,5 až päť percent HDP. V rovnakom období čisté zadlženie Slovenska narastie takmer o deväť precentuálnych bodov k úrovni 57 percent HDP.
Národná rada SR vo februári schválila limity verejných výdavkov na roky 2023, 2024 a 2025, podľa predsedu RRZ Jána Tótha (na foto) si však ich splnenie vyžiada dodatočné opatrenia vo výške niekoľko sto miliónov eur každý rok.
Pokiaľ ide o štrukturálny deficit verejných financií, teda bez dočasných vplyvov, podľa RRZ sa viac než zdvojnásobí – z úrovne pod dvoma percentami HDP koncom roka 2022 na 4,5 percenta v roku 2026. Vláde a parlamentu pritom podľa RRZ aktuálne chýba strednodobá stratégia s opatreniami na stabilizáciu vývoja vo verejných financiách.
Požičať si peniaze na pokrytie schodku je drahšie, Slovensko bude platiť vyššie úroky
Úročenie slovenských štátnych dlhopisov za uplynulý rok výrazne vzrástlo. Potvrdila to aj nedávna emisia nových dlhodobých dlhopisov, ktorých úroky sa dostali k úrovni štyroch percent. Podpisuje sa pod to najmä sprísňovanie menovej politiky Európskej centrálnej banky, zhodujú sa analytici oslovení TASR.
„Na jednej strane pristupovala k zvyšovaniu úrokových sadzieb a na strane druhej utlmovala svoju aktivitu pri nákupe cenných papierov, respektíve štátnych dlhopisov,“ priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. ECB od júla 2022 zvýšila svoje úrokové sadzby už o tri percentuálne body a očakáva sa ich ďalší rast. Éra expanzívnej menovej politiky s nulovými či so zápornými úrokovými sadzbami je preč, zdôraznil analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
„Je preto prirodzené, že si Slovensko, podobne ako iné krajiny v eurozóne či vo svete, požičiava za podstatne vyššie úrokové sadz--by ako v nedávnej minulosti,“ vysvetlil. Na trhoch je menej likvidity, ale aj zvýšená averzia voči riziku v dôsledku spomaľovania ekonomického rastu a geopolitickej neistoty. Zatiaľ si však podľa neho Slovensko dokázalo požičať za férových podmienok.
Vojna obrala Slovensko o polovicu rastu
Bez ruského vojnového ťaženia na Ukrajine mohol byť rast slovenskej ekonomiky v minulom roku približne dvojnásobný. Namiesto 1,7 percenta mohol dosiahnuť okolo troch percent, odhadli analytici Slovenskej sporiteľne.
Priemyselné firmy, v čase pandémie významní ťahúni rastu, boli podľa ekonómov po vypuknutí konfliktu zasiahnuté najviac. Čelili početným problémom spojeným s rastom cien vstupov, ale aj pretŕhaniu dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Ukrajina aj Rusko boli pritom viac zdrojmi niektorých surovín ako exportnými trhmi.
Hotovosť ako sloboda chránená ústavou
Právo vykonať platbu za nákup tovarov a služieb v hotovosti by malo byť súčasťou Ústavy SR, navrhuje skupina poslancov, ktorí v tomto zmysle predložili do Národnej rady SR návrh zákona. Zakotvenie tohto práva má zamedziť snahám o obmedzovanie a prípadnú likvidáciu práva platiť v hotovosti. Podľa predkladateľov by úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva či organizovanie charitatívnych zbierok. Rešpektujú však limit na platby hotovosťou ako opatrenie proti podvodom.
Mierna zima znížila spotrebu plynu
Mierne počasie pomohlo Nemecku aj celej Európe prekonať zimu bez ruského zemného plynu. Šéf nemeckého Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví (Bundesnetzagentur – BNetzA) Klaus Müller však upozorňuje, že napriek tomu nemožno jednoznačne povedať, že energetická kríza je už zažehnaná. A to ani s bohatými zásobami zemného plynu a cenami hlboko pod vlaňajším vrcholom.
Podľa šéfa BNetzA by sa ešte stále mohlo veľa vecí pokaziť, najmä ak spotrebiteľov a firmy omrzí šetrenie a opatrný prístup, ktorý si osvojili na začiatku zimy pre obavy z výpadkov prúdu a prídelového systému. Navyše, je tu aj nasledujúca zima, na ktorú treba myslieť, povedal v rozhovore pre agentúru AP. „Už sa zameriavame na zimu 2023/2024 a vieme, že Nemecko a veľké časti Európy ju budú musieť zvládnuť bez plynu z ruských plynovodov,“ pripomenul.
Potenciálne riziká ako napríklad havária na potrubí alebo vlna mrazivého počasia by mohli podľa K. Müllera zbrzdiť plány na udržanie čo najplnších zásobníkov plynu. Nemecko v roku 2022 znížilo spotrebu plynu o 14 percent znížením termostatov, prechodom na iné palivá alebo zastavením energeticky náročných výrob.
Šéf regulačného úradu považuje za kľúčový na nasledujúce mesiace a roky tlak na používanie tepelných čerpadiel namiesto vykurovania plynom v domácnostiach a podnikoch. K tomu môžu prispieť vyššie ceny plynu. Tie sa v Európe stále držia vysoko nad hodnotou 18 eur za megawatthodinu z roku 2021.
Inflácia odchádza pomaly
Sprísnenie menovej politiky sa v ekonomike a inflácii naplno prejaví až po dlhšom čase, obvykle to trvá jeden až dva roky. Doterajšie kroky Európskej centrálnej banky sa zatiaľ prejavujú vo forme silnejšieho výmenného kurzu eura, čo zmierňuje tlak na dovozné ceny a následne aj na ceny v obchodoch. V komentári to uviedli analytici Národnej banky Slovenska.
Pripomenuli, že menová politika zdražila úvery, čo následne znižuje záujem o pôžičky. „Postupne by to malo tlmiť aj dopyt po tovaroch, službách a investíciách v ekonomike, a tým aj infláciu. Dopyt po úveroch, najmä úveroch na bývanie, prudko poklesol,“ konštatovali.
Rada guvernérov ECB na čele s prezidentkou banky Christine Lagardovou (na foto) vo februári už tretíkrát po sebe zvýšila kľúčové úrokové sadzby o 0,5 percentuálneho bodu a signalizovala ich ďalšie zvyšovanie v marci. Je to v čase, keď sa inflácia začala spomaľovať.
Nedeľný predaj v Chorvátsku
Chorvátska vláda predložila parlamentu návrh zákona, podľa ktorého by obchody mali byť po väčšinu nedieľ a sviatkov zatvorené. Budú môcť byť otvorené len počas šestnástich nedieľ v roku, pričom obchodníci budú mať právo týchto 16 nedieľ si slobodne vybrať. Navrhnutý zákon predpokladá aj množstvo výnimiek.
Svetová banka pozná nominanta
Americký prezident Joe Biden nominoval na čelo Svetovej banky bývalého riaditeľa spoločnosti Mastercard Ajaya Bangu. Nepísaným pravidlom je, že SB vedie Američan a Medzinárodný menový fond Európan. Podľa ministerky financií USA Janet Yellenovej pomôžu A. Bangovi skúsenosti z uplatňovania klimatických riešení so súkromným kapitálom aj pri dosahovaní dvoch kľúčových cieľov SB, ktorými sú odstránenie extrémnej chudoby a rozšírenie spoločnej prosperity. Očakáva sa, že Svetová banka vyberie nového prezidenta do začiatku mája.
12,7 percenta
Priemerná ročná miera rastu spotrebiteľských cien v SR dosiahla podľa európskej harmonizovanej metodiky (HICP) v medziročnom porovnaní v januári 2023 hodnotu 12,7 percenta. Je to o 9,3 percentuálneho bodu viac ako pred rokom.
39 miliárd dolárov
Skupina siedmich najbohatších ekonomík sveta G7 zvýšila podporu pre Ukrajinu v tomto roku na 39 miliárd dolárov. Vyzvala Medzinárodný menový fond, aby pripravil program pre Kyjev. Ten dúfa, že odtiaľ získa ďalších 15 miliárd dolárov.
33,6 percenta
Ceny priemyselných výrobcov pre domáci trh boli v januári 2023 medziročne vyššie o 33,6 percenta a medzimesačne o 8,6 percenta. Vývoj ovplyvnil najmä rast cien v dodávkach elektriny a plynu, medziročne takmer o 66 percent.
300 biliónov dolárov
Nominálna hodnota globálneho dlhu sa minulý rok znížila približne o štyri bilióny dolárov a vrátila sa späť malý kúsok pod hranicu 300 biliónov dolárov. Vyplýva to z najnovších údajov Inštitútu medzinárodných financií (IIF).
Ďalšie dôležité správy
