Na psychiatrii proti svojej vôli

To sa však prejavilo až v ústave, keď zistila, že ju nepriviedla na psychologické testy, ako tvrdila, ale preto, aby si ju tam nechali. Lekári to aj urobili. A tak sa začal jej boj nielen s matkou, ale aj s lekármi a slovenskými súdmi.

Prípad nie je ojedinelý

Diagnóza, ktorá mala spomínanú pacientku pripraviť o slobodu, znela akútna psychóza. Lekári ju údajne určili na základe rozhovorov s ňou a jej rodičmi. Ako sa neskôr ukázalo, o hospitalizáciu sa postaral jej otec. Ten zavolal dobrému známemu, mimochodom pľúciarovi, ktorý kontaktoval primárku psychatrie, kam ju mali prijať.

Prezradila sa sama primárka, keď sa E. F. a jej matky pri príchode opýtala, či idú od tohto lekára. „Vtedy mi došlo, o čo tu ide. Keď mi primárka oznámila, že tam budem musieť ostať, zobrala som si zo stola doklady a zdvihla som sa zo stoličky, že odchádzam. Vtedy ku mne priskočil ošetrovateľ, vykrútil mi ruku a odniesli ma na uzavreté oddelenie,“ opisuje priebeh zadržania nedobrovoľná pacientka. Na margo agresívneho správania hovorí, že išlo o prirodzenú reakciu na šokujúcu správu, že ju idú zavrieť proti vôli. „Ktorý človek by reagoval inak?“ pýta sa.

V nemocnici si E. F. nechali „len“ štyri dni. Preukázalo sa, že diagnóza nie je správna, a tak ju pustili domov. Tento prípad mal aj súdnu dohru. Sťažnosť E. F. sa dostala z Okresného súdu v Topoľčanoch na Krajský súd v Nitre. A odtiaľ až na Ústavný súd SR.

Ten rozhodol, že práva E. F. boli porušené, pretože nižšie súdy, ktoré rozhodli, že zadržanie bolo oprávnené, si pri posudzovaní vystačili iba s výsluchom pacientky a jedného lekára. „Ak by sa súdy v obdobných veciach vždy uspokojili iba s výsluchom ošetrujúceho lekára a chorého bez toho, aby prihliadli na špecifiká konkrétneho prípadu, takýto postup súdov by mohol dokonca viesť k zneužívaniu inštitútu prevzatia a umiestnenia chorého do ústavu,“ píše sa v rozhodnutí ústavného súdu.

O tom, že nejde o ojedinelý prípad, svedčia aj ďalšie sťažnosti. Podľa hovorkyne Anny Pančurovej ústavný súd dosiaľ rozhodoval o ôsmich obdobných prípadoch. Posledný evidujú z októbra minulého roka. V šiestich prípadoch súd sťažnosti pacientov odmietol, v jednom bolo konanie zastavené. Niekoľko sťažností sa dostalo aj na Európsky súd pre ľudské práva. Ten doteraz rozhodoval o štyroch prípadoch nedobrovoľnej hospitalizácie, piaty sa týkal neprimerane dlhého procesu v súvislosti so zbavením svojprávnosti. Všetky rozhodnutia boli v prospech pacientov.

Nedostatočná právna úprava

Podobných prípadov môže byť v praxi viac. Hovorí o tom advokát Ivan Humeník, spoločník advokátskej kancelárie h&h Partners, ktorá už poradenstvo pri nútenej liečbe – či už samotným pacientom alebo zdravotníckym zariadeniam – v rámci svojej praxe poskytovala.