Minulý týždeň si v Bruseli po stretnutí ministrov financií eurozóny vydýchli akurát Gréci a Íri. Dostali prísľub ďalšej dávky peňazí z balíka schváleného v máji 2010.
V prípade Grécka to znamenalo osemmiliardový dôvod na oslavu vyhnutia sa nesolventnosti. Vyše päť miliárd eur príde od krajín eurozóny (bez účasti Slovenska, ktoré sa na pomoci rozhodlo nepodieľať), zvyšok poskytne Medzinárodný menový fond (MMF). Protihodnotou bol sľub gréckej vlády a opozície, že budú dodržiavať záväzky dohodnuté 26. októbra na predchádzajúcom samite lídrov eurozóny. Vtedy sa s Grékmi dohodli, že privátni investori „dobrovoľne“ odpíšu polovicu hodnoty držaných dlhov prímorského štátu a krajiny únie a MMF prispejú ďalšími miliardami, ak budú Heléni pokračovať v tvrdých reformách. S cieľom znížiť dlh k HDP na 120 percent do roku 2020.
Íri si vyslúžili pochvalu ministrov za zavádzanie záchranného programu. V januári tak získajú tranžu 8,5 miliardy eur z Európskeho fondu finančnej stability (EFSF, takzvaného eurovalu), MMF a od Veľkej Británie. Na čom sa už euroministri nedohodli, bol pákový efekt dvíhajúci kapacitu eurovalu s pomocou súkromných zdrojov na jeden bilión eur. „Je nemožné dať jedno číslo, je to proces,“ relativizoval pôvodný cieľ po stretnutí Eurogroup výkonný šéf EFSF Klaus Regling.
Hoci bilión môže byť vzdialený, ministri odobrili vznik investičného fondu, ktorý by mal „zvýšiť palebnú silu“ eurovalu spájaním štátnych a privátnych zdrojov. Tie by kupovali bondy členských krajín na primárnych a sekundárnych trhoch. Privátni investori by mali získať certifikáty garantujúce do 30 percent hodnoty dlhopisov problémových európskych krajín. Šéf euroskupiny Jean-Claude Juncker hovorí, že rozbeh je možný v januári.
