Trnavská továreň francúzskej automobilovej aliancie PSA Peugeot Citroën má za sebou vyše týždňovú nechcenú odstávku. Pre výpadok v dodávkach bezpečnostných skrutiek z Francúzska fabrika od deviateho septembra nevyrábala a zamestnanci ostali doma. Do práce mali prísť až v stredu (po uzávierke TRENDU) po tom, čo dodávateľ obnovil dodávky komponentu. Podľa hovorkyne závodu Ivany Pavelkovej dostanú zamestnanci napriek odstávke plnú mzdu a aj mesačnú kolektívnu odmenu. Problém s výrobou sa zatiaľ nedotkol ani rozvojového projektu firmy, v rámci ktorého má po nábore do tretej zmeny pribudnúť od júla budúceho roku osemsto zamestnancov. Firma totiž po nedávno oznámenej investícii (TREND 17/2011) rozširuje výrobné kapacity o polovicu na tristotisíc áut ročne.
Tento rok však po silnom vlaňajšku musela do výrobných plánov zakomponovať niekoľko dní núteného voľna pre slabší odbyt. No spojiť plánované výrobné pauzy s odstávkou pre chýbajúce skrutky sa jej podarilo iba z malej časti. Podľa plánu stála na dva dni výroba o týždeň skôr, než fabrike došli problémové skrutky. Trnavský PSA tak mohol „využiť“ iba súbeh plánovaného a problémového prerušenia produkcie minulý piatok po cirkevnom sviatku.
Problémovým dodávateľom skrutiek sú francúzske závody talianskej skupiny Agrati. Podľa francúzskeho informačného portálu usinenouvelle.com stáli pre chýbajúce skrutky od tejto firmy aj francúzske a ďalšie európske závody PSA. Len továrne v Sochauxe a Mulhouse ešte v prvých dňoch problémov normálne vyrábali po tom, čo využili mimoriadnu prepravu vrtuľníkom a taxíkmi. Problémy s dodávkami od Agrati sa začali potom, čo dodávateľ rozbehol zásobovanie zákazníkov na novej logistickej platforme. K ťažkostiam firmy s nábehom nového systému riadenia dodávok sa čoskoro pridružili aj problémy s odbormi.
Po nedávnych problémoch s dodávkami komponentov pre dieselové motory, ktoré pre problémy japonského dodávateľa Hitachi po zemetrasení a vlnách cunami zasiahli okrem PSA aj závody iných výrobcov, tak francúzska skupina znovu zažila komplikáciu s výlučným dodávateľom. Aj keď politika jediného dodávateľa menšieho komponentu nepochybne šetrí peniaze za zdĺhavé a nákladné preverovanie výrobcov súčiastok, ohrozuje výrobu tým, že v prípade výpadku chýbajúci dielec nie je čím nahradiť.
