Prvým víťazom je Jozef Síkela zo Slovenskej sporiteľne

A na jeho štýle riadenia to cítiť. Keďže sa postupne stával šéfom ľudí, ktorí boli jeho priatelia, vie vytvoriť atmosféru, v ktorej neexistuje odstup šéfa a podriadeného. Naučil sa tolerovať ľudské nedostatky a chyby, pretože ako hovorí – iba ten, kto nič nerobí, nerobí chyby. Má odpor k arogancii a bezohľadnosti, preto ľudia, ktorí si chcú autoritu získať takto, nemajú v jeho tíme miesto. Aj preto býva medzi zamestnancami obľúbeným človekom. Hovorí, že kto chce úspešne riadiť ľudí, nemôže od nich chcieť to, čo nechce sám od seba. A musí sa k nim správať tak, ako chce, aby sa správali k nemu jeho nadriadení.

Po rebríku

Bankový chlebíček sa J. Síkela učil miesiť krátko po nežnej revolúcii, no nebolo to v českých ani slovenských podmienkach. Tam sa moderné bankovníctvo ešte dlho iba rodilo. Na jeseň roku 1991 začal na viedenskom Stephansplatze. V pobočke rakúskej Creditanstalt AG najprv vydával výpisy klientom a sprevádzal ich k osobným schránkam s druhým kľúčom. Neskôr sa usídlil v odbore riadenia rizika, stal sa juniorným a seniorným špecialistom a postupne vedúcim oddelenia. Prvý kľúčový moment v jeho kariére nastal v roku 1995, keď ho centrála Creditanstalt vyslala do Česka. Boli to časy hlbokej úverovej krízy a s vtedajším šéfom reštrukturalizácie a vymáhania išiel riešiť problémy s prvou vlnou privatizácie, predávaním podnikov a úverové podvody. Sám sa vtedy v tejto problematike neorientoval, vedel však jazyk a poznal krajinu. V tandeme s odborníkom na toto „remeslo“ sa veľa priučil. Keď jeho bankový partner odišiel do Chorvátska, J. Síkela zostal v českej nohe Creditanstalt ako manažér.