Proti trojitej čepeli

Keď pred Vianocami Výbor Fedu pre operácie na voľnom trhu prekvapil bezprecedentným znížením sadzieb prakticky na nulu, podporil zotrvačnosť antidolárovej lavíny, ktorú v úvode decembra spustilo prelomenie hornej hranice takmer dva mesiace pretrvávajúceho pásma 125 až 131 centov/EUR. Okrem špekulácií o vplyve nulového úročenia a zlej zámorskej situácii však k prudkému posilneniu eura k 147 centom prispelo tiež zopakovanie odvážnej jastrabej rétoriky čelných predstaviteľov Európskej centrálnej banky (ECB), ktorí sa usilovali ochladiť očakávania, že by po ráznom decembrovom znížení sadzieb na 2,5 % pokračovali v menovej stimulácii podobným tempom ako Fed. Napriek oprávneným pochybnostiam, či si ekonomika eurozóny môže dovoliť takú zásadovosť, prispela k prudkým ziskom eura koncom roka najmä znížená likvidita a optimizmus na akciových trhoch, ktorý ako keby naznačoval, že posilnenie dolára nie je aktuálne. Prvým varovným signálom proti trvácnosti ziskov eura bola skutočnosť, že ich takmer presne limitovala hranica 200-dňového kĺzavého priemeru (147,2 centa/EUR), jedného z barometrov strednodobého trendu. Počas sviatkov, keď sa euro držalo blízko 140 centov, záujem o doláre oživili množiace sa signály, že okrem maximálneho možného menového stimulu v roku 2009 očakáva americká ekonomika od jednofarebného tandemu v Bielom dome a na Kapitole tiež fiškálny stimul rozmerov zodpovedajúcich vážnosti situácie. Tú pripomenul nečakaný prepad spotrebiteľskej dôvery najnižšie od roku 1967, 18-percentný pokles cien nehnuteľností či najhorší index priemyselnej aktivity od roku 1980. Vo svetle chýbajúceho priestoru, ale aj porovnateľnej autority pre federálny rozpočtový stimul na starom kontinente či vnímanej neochoty na rýchly a rezolútny menový stimul od ECB, prudkým vianočným ziskom euromeny zasadila na Troch kráľov ťažkú ranu štatistika o nečakanom decembrovom spomalení inflácie v eurozóne až na 1,6 % (z 2,1 % v novembri a 3,2 % v októbri). Keďže inflačný cieľ ECB je definovaný ako inflácia pod, ale blízko dvoch percent, tento výsledok viac než rozviazal ruky ECB a so signálmi o mimoriadnom oslabení aktivity v európskom hospodárstve vystupňoval očakávania, že napriek decembrovej rétorike o „šetrení menovej munície“ bude už 15. januára Frankfurt zvažovať ďalšie zníženie eurových úrokov aspoň o 25 bázických bodov. S vyšumením jedného z proeurových argumentov sa tak euro oslabilo na 133,14 centa, späť k úrovniam z prvej polovice decembra. Viac než správy o zlej situácii v zámorí budú v tomto roku o smerovaní euromeny rozhodovať signály zo starého kontinentu, kde neradno podceňovať vplyv oslabenej dôvery na účinnosť transmisného kanála uvoľnenej menovej politiky. Najmä keď vyhliadky svetového finančného trhu ohrozuje trojitá čepeľ hospodárskeho oslabenia rozvinutých ekonomík, možnej deflácie a ochromenia obehu úverovej krvi v americkej lokomotíve.