Ponechať reguláciu, ktorá určuje minimálne polovičný podiel domácich potravín v letákoch obchodov? Svoj názor a argumenty pre TREND spísali v krátkom komentári zástupcovia oboch táborov, potravinárov aj obchodníkov.
ÁNO
Daniel Poturnay,
prezident, Potravinárska komora Slovenska
Neprirodzený stav je argumentom pre reguláciu
Povinnosť, aby podiel domácich potravín v letákoch bol aspoň 50 percent, je jedným z kontroverzných ustanovení zákona o potravinách. Bez ohľadu na názor účastníkov dodávateľsko- -odberateľských vzťahov sa možno zhodnúť, že je to mimoriadne ochranné opatrenie v prospech slovenských výrobcov potravín.
Potravinová bezpečnosť patrí medzi základné bezpečnostné záujmy Slovenska. Je možné dosiahnuť ju z vlastných zdrojov, z dovozu, najpravdepodobnejšie však ich kombináciou. Koronakríza nám ukázala, že veci, ktoré sme považovali za samozrejmé, sa môžu zmeniť. Voľný priechod tovaru môže byť zo dňa na deň minulosťou a môžeme akútne čeliť problému, ako zabezpečiť krízové zásobovanie. Je preto dôležité venovať pozornosť zhodnoteniu súčasného stavu v zásobovaní z domácich zdrojov. Slovensko má tradíciu aj podmienky na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti na vysokej úrovni a v minulosti bolo čistým exportérom potravín. Táto situácia sa začala dramaticky meniť najmä po vstupe do EÚ. Len za posledných desať rokov klesol podiel slovenských potravín na pultoch obchodov z 50 asi na 40 percent. Toto číslo sa síce v ostatných rokoch stabilizovalo, pasívne saldo zahraničného obchodu v oblasti agrokomodít sa však naďalej zhoršuje a na konci roka 2020 bude atakovať hranicu mínus dve miliardy eur.
Keďže prevažná časť potravín sa na Slovensku predáva v akciách, NR SR prijala právnu úpravu, podľa ktorej najmenej 50 percent potravín v letákoch obchodných reťazcov musia tvoriť slovenské potraviny. Po roku pôsobenia tejto úpravy môžeme skonštatovať, že podiel domácich potravín na pultoch medziročne vzrástol o 1,3 percentuálneho bodu na 39,9 percenta. Celý nárast bol dosiahnutý v reťazci Lidl, ktorý je dlhodobo obchodom s najnižším podielom slovenských potravín.
Bolo by lepšie, keby nadpolovičný podiel slovenských potravín na pultoch či v letákoch bol prirodzený bez regulácie. Bolo by to normálne v modernej európskej krajine, nehovoriac o uhlíkovej stope dovážaných potravín. Ak takýto stav dlhodobo nenastáva prirodzene, je to vážny argument pre štátnu reguláciu tohto typu v záujme národnej potravinovej bezpečnosti, ako aj v záujme naplnenia európskych stratégií Green Deal a Farm to Fork.
Vynútená propagácia domácich potravín sa možno zruší
NIE
Martin Krajčovič,
predseda, Slovenská aliancia moderného obchodu
Falošná podpora slovenských produktov
Podpora slovenskej agropotravinárskej výroby je už ako príbeh o Colombovej žene. Všetci o nej hovoria, ale nikto ju nikdy nevidel. A to už niekoľko desaťročí. Namiesto prijímania udržateľných a transparentných riešení hádžeme potravinárom a obchodníkom polená pod nohy a prijímame protiprávne rozhodnutia. Tie spôsobujú napätie v celom dodávateľsko- -odberateľskom reťazci, ale čo je najdôležitejšie, odpútavajú pozornosť od skutočného problému, ktorým je transparentná podpora agropotravinárskeho priemyslu.
Takým prípadom je aj povinný päťdesiatpercentný podiel slovenskej produkcie v reklamných materiáloch obchodných reťazcov. Je evidentné, že toto ustanovenie je v rozpore s európskym právom, keďže je pri ňom porušený voľný pohyb tovaru a pravidlá jednotného trhu.
Navyše samotné ustanovenie pomáha najmä „baličom“ zahraničných potravín [spoločnosti, ktoré hotový produkt vyrobený v zahraničí dovezie na Slovensko a nechá ho tu prebaliť do slovenského obalu – pozn. TRENDU], keďže tí tiež spĺňajú chabé pravidlá na povinnú propagáciu.
Aj preto si myslím, že predmetné ustanovenie zákona od začiatku iba odvracia zrak od reálneho problému, a to je samotná podpora domácich producentov potravín, ktorá je nielen na posledných priečkach v rámci Európskej únie, ale aj na chvoste krajín Vyšehradskej štvorky.
Ide teda len o falošnú pomoc, ktorá je protiprávna, čo už potvrdila aj Európska komisia. Vzhľadom na to, že poslanci za strany OĽaNO a SaS, z ktorých niektorí sú aj členmi vlády, preto podali minulý rok sťažnosť na Ústavný súd, nerozumieme medializovaným informáciám ohľadne možnej obhajoby týchto ustanovení. Nekorešpondujú totiž s vyjadreniami súčasných ministrov, keď boli ešte opozičnými poslancami a nekorešpondujú ani so schváleným programovým vyhlásením vlády Igora Matoviča.
Preto veríme, že súčasná vláda sa nepustí cestou obhajoby protiprávneho konania tej minulej, ale nastolí spravodlivosť v súlade so svojím programom a s konzistentnosťou vlastného konania.
