Za a proti: Dva rozdielne názory na zvyšovanie minimálnej mzdy

Z chudobných zamestnancov bohatí zákazníci nebudú

Milan Kuruc, zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba

O minimálnej mzde vám budú zamestnávatelia a ich analytici hovoriť, že škodí najviac tým, ktorým sa snaží pomôcť – nízkozárobkovým ľuďom a nezamestnaným. Vraj preto, lebo pre jej existenciu alebo zvyšovanie nevznikajú nové pracovné miesta, prípadne zanikajú existujúce.

Pravda však je, že táto súvislosť sa nikdy nepreukázala. Naopak, po zavedení minimálnej mzdy v Nemecku v roku 2015 dosiahol tento štát najnižšiu nezamestnanosť v histórii. Na Slovensku sa každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy nikdy neodrazilo na zvyšujúcej sa nezamestnanosti.

Skok v jej zvyšovaní urobilo aj Slovinsko, ktoré nás teraz o niekoľko stoviek eur na minimálnej mzde predbehlo. A v roku 2019 Španieli zdvihli minimálnu mzdu o 22 percent, na 900 eur, pri 15-percentnej nezamestnanosti a hneď v ďalšom roku začala ich nezamestnanosť klesať. Počas korony o dva percentuálne body stúpla a teraz je zase na úrovni z roku 2018.

Aj tá najjednoduchšia ľudská práca má nejakú minimálnu hodnotu. Keď raz človek trávi prácou 40 hodín týždenne, musí byť za tento čas zaplatený tak, aby si mohol zabezpečiť aspoň základné životné potreby. To je sociálny aspekt minimálnej mzdy. Zá-kladné životné náklady sú dané, preto musí byť daná aj minimálna hodnota práce.

Ak je minimálna mzda taká zlá, prečo ju potom majú všetky vyspelé krajiny? Nemá ju iba Singapur. A trpí obrovskými nerovnosťami. A aj tam sa o nej diskutuje. Minimálna mzda sa dlho nezvyšovala ani v USA a aj táto krajina bojuje s bezprecedentnou nerovnosťou.

Existuje ešte jedna zásadná funkcia minimálnej mzdy – ekonomická. Vďaka zvyšovaniu minimálnej mzdy sa v ekonomike udržuje dôležitý kolobeh peňazí, ktorý vyživuje všetkých zúčastnených. Ak majú ľudia dosť peňazí, podnikatelia majú viac zákazníkov a vyššie tržby. A môžu rozvíjať svoj biznis. Z chudobných zamestnancov nikdy bohatí zákazníci nebudú.

Spotreba je zásadným motorom našej ekonomiky. A hádajte, kto najväčšiu časť svojho príjmu minie na spotrebu? Áno, sú to práve ľudia s minimálnou mzdou.

Cieľom sú vyššie čisté príjmy, nie vyššia minimálna mzda

Róbert Chovanculiak, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz

Na Slovensku panuje medzi politikmi a verejnosťou presvedčenie, že zvyšovanie minimálnej mzdy niekomu pomôže. Na prvé počutie to znie logicky. Zakážeme nízke mzdy a podnikatelia budú musieť vyplácať vyššie. Kiežby sa dal blahobyt v spoločnosti budovať takto jednoducho!