Je preto pochopiteľné, že Benátska komisia (Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva) už nad tým vyjadrila znepokojenie. Ale nezostala iba pri tom – v polovici októbra si komisia pozvala prezidentovho poradcu Jána Mazáka, aby sa opýtala na dôvody, prečo hlava štátu nevymenovala troch sudcov.
Bývalý predseda Ústavného súdu SR sa snažil vysvetliť, čo je vo veci. Ústavný súd sa v roku 2012 väčšinou hlasov uzniesol, že prezident nie je povinný vymenovať do ústavnej funkcie kandidáta, o ktorom sú známe skutočnosti, spochybňujúce jeho schopnosť zastávať funkciu tak, aby neznížil jej vážnosť.
Zdroj: Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Predsedníčka súdu Ivetta Macejková k tomu pridala aj stanovisko: „V prípade, ak ústava... používa formuláciu ,vymenúva a odvoláva‘, nemožno prijať takú interpretáciu ústavy, ktorá by prezidentovi uložila všeobecnú povinnosť prijať personálne návrhy národnej rady bez možnosti ich odmietnuť.“ Pokiaľ ide o sudcov Ústavného súdu, ústava na dvoch miestach používa práve výraz ,vymenúva a odvoláva‘. Z čoho vyplýva, že prezident – podľa toho, čo povedal Ústavný súd v roku 2012 – má nielen právo, ale aj povinnosť odmietnuť každého kandidáta, o ktorom sú známe skutočnosti, ktoré spochybňujú jeho spôsobilosť zastávať funkciu ústavného sudcu.
Problém je, že v roku 2015 tá istá väčšina Ústavného súdu povedala aj pravý opak. Vraj z ústavy „jednoznačne vyplýva povinnosť prezidenta, aby z dvojnásobného počtu kandidátov vymenoval presne polovicu za sudcov Ústavného súdu“. Prezident si vraj musí vybrať jedného z dvoch – aj keby to malo znamenať, že vyberie za sudcu jedného z dvoch poslancov národnej rady, ktorí opakovane – aj podľa nálezov Ústavného súdu – hlasovali za prijatie protiústavných zákonov.
J. Mazák komisii povedal, že sudcovia „prijali výklad ústavy v kauze nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora, ktorý sa stal v skutočnosti záväzným aj pre iné ústavné pozície. A teraz to vehementne popierajú.“ Pretože vznikla patová situácia, všetky strany tohto sporu – od prezidenta po Ústavný súd – by mali demonštrovať, že rešpektujú demokraciu prostredníctvom práva, a požiadať o stanovisko Benátsku komisiu. A záväzne oznámiť, že sa budú riadiť jej závermi. Aby sa nestalo to, čo v Poľsku.
Minister zahraničných vecí požiadal v mene vlády Benátsku komisiu o stanovisko, či strana Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawa Kaczyńského postupovala voči Ústavnému súdu v súlade s ústavou. Keď komisia skonštatovala, že Kaczyńského služobníci porušili ústavu, vláda vyhlásila, že Benátska komisia nemôže obmedziť práva „suveréna“, v ktorého mene vládne PiS. Tak vyzerá demokracia, keď sa vládne prostredníctvom nepráva.
