Projekty na vzdelávanie dospelých máme. Chýba motivácia

Aké, zatiaľ nie je jasné. Nový návrh zákona, ktorý sa pripravil spoločne so zamestnávateľmi, bol v polovici februára zatiaľ schválený len poradnou radou ministerstva.

Posledné úpravy z konca roka 2012 zaviedli výrazné zmeny ako nový proces akreditácie vzdelávacích programov, ktorý stanovil prísnejšie podmienky na jej získanie. Zaviedli sa aj nové procesy kontroly vzdelávacích programov. Tých je momentálne 1 090 a vyučuje ich viac ako dvadsiatka akreditovaných inštitúcií.

V marci 2013 pribudla aj nová sieť poradenských centier pre dospelých. Do dnešného dňa ich služby využilo viac ako 20-tisíc ľudí. „Ich hlavným poslaním je podporovanie celoživotného vzdelávania, rozvoj zručností a kompetencií klienta, ktoré mu umožnia vhodne sa uplatniť na trhu práce,“ uvádza hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Koľko ľudí vďaka nim našlo prácu, sa však vyhodnotiť nedá.

Financované z Bruselu

Projekty celoživotného vzdelávania sú financované hlavne z eurofondov. Na roky 2007 až 2013 na ne bolo vyčlenených 116,77 milióna eur, pričom zo štátneho rozpočtu išlo 16,99 milióna eur. Prevažná časť peňazí bola použitá na národné projekty, ktoré sa zameriavajú na zavádzanie systémových opatrení. Medzi nimi je tvorba národnej sústavy kvalifikácií či rozvoj systému ďalšieho vzdelávania a poradenstva.

Vzdelávacie inštitúcie dlhodobo kritizujú financovanie týchto projektov. Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých napríklad poukazuje na balík 27,99 milióna eur, ktorý sa v rámci národného projektu CVANU využíva výlučne pre zamestnaných ľudí. „Navyše nevhodným spôsobom,“ dodáva prezident asociácie Klaudius Šilhár a spomína e-learningové vzdelávanie chovateľov kôz. Ľudia, ktorí sa potrebujú ďalej vzdelávať najviac, sa podľa neho nevzdelávajú, lebo na to nemajú peniaze a štát im dostatočne nepomáha.

Ministerstvo práce v tejto súvislosti pripomína, že od mája 2013 štát poskytuje príspevok na úhradu nákladov na vzdelávanie, ktoré si zabezpečil uchádzač o prácu z vlastnej iniciatívy a vďaka tomu získal prácu. Od októbra 2014 sa poskytujú tiež príspevky na rekvalifikácie.

Chýba zameranie na starších

Rezort práce pripravuje aj nové projekty ako Praxou k zamestnaniu, ktorý má zaškoliť alebo zaučiť nezamestnaných do 29 rokov u zamestnávateľa a jeho prax na vytvorenom pracovnom mieste. „Projekt je alternatívou súčasnej absolventskej praxe, počas ktorej sú mladí ľudia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pripravený je aj návrh projektu Späť do školy, ktorý bude poskytovať druhú šancu na vzdelanie, t.j. ukončenie základnej školy a odborné vyučenie,“ dodáva Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva práce.

Odborníci hovoria, že štát by sa mal zamerať skôr na podporu vzdelávania ľudí nad päťdesiat rokov. Ide totiž o jednu z najrizikovejších skupín, čo sa týka straty práce, respektíve opätovného návratu do nej. „Hovorí sa veľa o podpore kreativity, pričom tento priestor je určený najmä mladým ľuďom po skončení strednej a vysokej školy. Avšak kreatívni vedia byť aj starší. Len im to treba ukázať a podporiť ich v tejto ceste,“ hovorí riaditeľka Ústavu celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity Lucia Hrebeňárová. Dodáva pritom, že kým zamestnávatelia už väčšinou pochopili potrebu ďalšieho vzdelávania svojich pracovníkov, ich samých sa na to dlhodobo nedarí motivovať. „Vzhľadom na relatívnu finančnú náročnosť aktivít ďalšieho vzdelávania a neexistujúci systém motivácie obyvateľov zapájať sa do ďalšieho vzdelávania mnohí prestali sami aktívne na sebe pracovať,“ spresňuje Ľ. Hrebeňárová.