Keď socialistickí ministri nevedia kam z konopí, pozvú si na tlačovku sparring partnera. Tento pekný zvyk zaviedli už etalóny ministerskej neschopnosti: Viera Tomanová a Ivan Valentovič. Oni tiež prišli s nápadom pri komplikovaných problémoch prizývať do tandemu premiéra ako čínsky múr proti novinárskym otázkam.
Najnovšia dvojica, Martin Glváč s Jánom Richterom, zas na tlačovke dokonale predviedli, ako veľmi málo svojim rezortom rozumejú. Nápad ponúknuť mladým nezamestnaným možnosť kvázivojenskej služby totiž bude mať len jediný pozitívny dosah: umelo zníži na pár mesiacov mieru nezamestnanosti. A to dokonca za peniaze, keďže štát bude platiť žold týmto vojakom bez príčiny.
Profesionálna armáda si už za takmer desaťročie odvykla drezírovať bažantov a nemá pre nich ani potrebnú infraštruktúru. Takže sa im bude venovať len v minimálnej nevyhnutnej miere. Veď načo plytvať obmedzenými zdrojmi na výcvik ľudí, ktorým ide v skutočnosti len o prežitie pár týždňov mimo bezútešnej reality života bez práce. Pre J. Richtera, ktorý najprv mladým skomplikoval zamestnávanie prijatím súčasného Zákonníka práce, tiež ide len o odsúvanie riešenia na neskôr.
Stačí si len predstaviť, čo si nezamestnaný odnesie z vojenského výcviku: namiesto pracovných návykov pár príbehov o zelených gumách, namiesto trhovo uplatniteľných schopností tetovanie a namiesto lepších jazykových znalostí len zopár rómskych nadávok. Skrátka tú istú výbavu ako z väzenia, vrátane rovnakej istoty, že po návrate do civilu ostane bez práce. V hľadaní vynaliezavých spôsobov, ako umelo skrášliť katastrofálne štatistiky, sme možno ešte nedobehli Grékov. Ale M. Glváč s J. Richterom sa o to úprimne snažia.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 5/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
