Profesor humanómie: Zbavme sa nenávisti a posunieme sa dopredu

Vo vašej prednáške ste začali grafmi o klesajúcej chudobe vo svete. Prečo zvyknú ľudia opomínať tento veľký pokrok posledných dekád?

Začal som neformálnym prieskumom o tom, čo si ľudia myslia – kam sa svet vyvíja. V Amerike býva veľmi veľa študentov, ktorí si myslia, že svet sa zhoršuje. Na Slovensku bolo oveľa viac optimistov. Môže to súvisieť, samozrejme, aj so selekciou ľudí, ktorí prišli na moju prednášku. Ale väčšinou sú ľudia naozaj prekvapení, že chudoba vo svete ustupuje. Priemerný obyvateľ africkej Botswany spotrebúva viac tovarov a služieb ako priemerný Američan v roku 1955. Priemerný Ind žije dlhšie ako priemerný Škót v roku 1945. Tieto fakty nie sú ľudia zvyknutí počúvať.

Prečo potom toľká nespokojnosť s vývojom vo svete?

Je tu totiž presvedčenie, že progres, napríklad vo forme rastúceho HDP na obyvateľa, ide ruka v ruke s etickými kompromismi. Kapitalizmus má všeobecne zlé renomé, núti nás k tomu, že musíme byť čoraz viac konkurencieschopní, a preto vraj viac sebeckí a chamtiví. No ja si nemyslím, že to funguje takto. Ukazujem, že morálka je obsiahnutá aj v každodennom biznise.

Na to ste vymysleli aj samostatný termín...

Na našej univerzite máme kurz, ktorý nazývame humanómiou (angl. humanomics). Ekonómia už od čias Adama Smitha rieši otázku, čo je za pôvodom bohatstva národov. A odpoveďou býva špecializácia a obchodná výmena v rámci krajiny i medzinárodne. Dôležitá je však aj otázka, čo robí človeka dobrým, pretože inak tu máme ten pocit, že ľudia spolu s hospodárskym pokrokom zapredali svoju dušu. Ekonómia ju nerieši. Humanómia sa zaoberá tým, čo majú tieto dve otázky spoločné. Pretože sme morálne bytosti a pomocou trhového hospodárstva sa môžeme stať morálnejšími. Lebo ľudia bohatnú, chudoba ustupuje, podmienky sa zlepšujú pre množstvo ľudí na svete. Len 12,5 percenta ľudí v žije v rozvojových krajinách v absolútnej chudobe, s menej ako dvomi dolármi na deň. V minulosti bola pritom takáto chudoba úplným štandardom.

Ako sa teda dá ekonómia spojiť s humanitnými vedami?

Môžeme si brať inšpiráciu zo spomínaného A. Smitha. Ten napísal O bohatstve národov, ale aj Teóriu mravných citov.

No to sú dva podstatne odlišné texty. Dajú sa vôbec spojiť?

Nie je tam žiadny problém. Rozpory pramenia v nečítaní tých dvoch textov dostatočne poctivo. A. Smith v oboch hovorí o sledovaní vlastných cieľov svojím vlastným spôsobom. To je jeho liberálny plán rovnosti a spravodlivosti. Rovnosť chápe ako rovnosť pred zákonom. Všetko ostatné je o slobode používať svoje pracovné schopnosti a kapitál tak, aby ste neškodili druhým. Spravodlivosť podľa A. Smitha vzniká odstránením nespravodlivosti. Teda krádeží, podvodov, vrážd. Keď budú ľudia slobodní a rovní pred zákonom, svet bude prosperovať. Myslím, že preto môžeme povedať, že dnes sme morálnejší ako kedysi.

Zdroj: Maňo Štrauch

Kde konkrétne vidíte túto morálku?

Ak sa pozriete bližšie, uvidíte v ekonomike lásku. Nebude to eros, teda fyzická láska, ani agapé či filia. Ale keď ideme do obchodu a vymieňame svoje peniaze sa tovary a služby s niekým, koho vôbec nepoznáme, pomáhame si navzájom. To je historicky bezprecedentné – ľudský druh takto dlho nefungoval. Zbližovanie humanitných vied a ekonómie môže prebiehať prostredníctvom klasických literárnych textov. Hovorím napríklad o Percy Shelleyho lyrickej dráme Odpútaný Prométheus. Shelleyho odkaz je o prekonaní nenávisti voči tyranovi Jupiterovi. Ak sa nezbavíme nenávisti a zúfalosti, nedosiahneme spoločenskú zmenu.

Ekonómia rieši otázku, čo je za bohatstvom národov. No dôležitá je aj otázka, čo robí človeka dobrým

A poučenie pre nás dnes?

Či ste ľavičiari alebo pravičiari, musíte