Problémové krajiny v roku 2015: Južania si konečne polepšia

V ťažkých časoch dlhovej krízy a záchranných pôžičiek boli krajiny ako Grécko, Portugalsko či Španielsko donútené prijať veľa bolestivých reforiem. Tie im teraz pomáhajú pri ekonomickom oživovaní. Aj keď domácnosti to cítia zatiaľ iba minimálne, v budúcom roku by sa mal rast pôvodne „zlých žiakov“ únie preliať čiastočne aj medzi ich obyvateľov.


Južania totiž vďaka okolnosťami vynúteným reformám poskočili vo viacerých rebríčkoch konkurencieschopnosti – z dielne Svetovej banky či MMF. Všimla si to aj vlaňajšia publikácia OECD Going for Growth, ktorá hodnotila roky 2011 – 2012. Za najväčších reformátorov boli označení Grécko a Španielsko. Španieli napríklad zvýšili motiváciu ľudí pracovať dlhšie, spolu s Portugalskom umožnili aj vyššiu flexibilitu miezd v závislosti od podmienok na trhu práce (výnimky z odvetvových kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa). Ochrana zamestnania bola v záujme obnovenia konkurencieschopnosti znížená okrem týchto krajín aj v Taliansku. 


Koniec šesťročnej recesie


Výsledkom reforiem je aj to, že Írsko, Španielsko a Grécko už v tomto roku rástli rýchlejšie ako napríklad Nemecko. Gréci pritom na ekonomický rast čakali šesť rokov, počas ktorých sa ich hospodárstvo scvrklo o viac ako štvrtinu a nezamestnanosť vyskočila až k 28 percentám. Našťastie aj trend na trhu práce sa už obrátil – s výnimkou Talianska podiel ľudí bez práce v periférnych krajinách eurozóny už dlhšie klesá.


Grécku ekonomiku pomohol prebudiť miestny turizmus – už toto leto vykázal veľmi slušný rok. Gréci už nemusia tak tvrdo škrtať vo verejných financiách, čo spoločnosť ako celok ostatné roky ťahalo nadol. Grécke hospodárstvo by podľa Európskej komisie malo rásť dokonca rýchlejšie ako slovenské – o takmer tri percentá. Pokrok Grékom nemožno uprieť. Tamojší štrukturálny deficit sa od roku 2010 tvrdými opatreniami zlepšil o viac ako 12 percentných bodov HDP do prebytku. 


Budúcoročný cieľ takmer vyrovnaného rozpočtu môžu ešte ohroziť splátky dlhov obyvateľov voči štátu. S uvoľnením tohto splátkového kalendára takzvaná Trojka veriteľov nesúhlasila, no Gréci si s ním rozpočet schválili tak či tak. Meškajú tiež s implementáciou ďalších reforiem v penzijnom systéme, v daniach a pracovnom práve. 


Rýchla rota


S výnimkou Talianska by mali všetky periférne krajiny rásť v roku 2015 rýchlejšie ako priemer eurozóny. Najrýchlejším bude Írsko. To už spod prísneho dohľadu Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a MMF vystúpilo dávnejšie. Poprogramové hodnotenie Trojky hovorí o posilnení miestnej konjunktúry, keď sa hospodársky rast zrýchlil až nad šesť percent, teda výrazne najviac zo všetkých krajín únie. Exporty Írska sa zrejme už tak rýchlym tempom, ako rástli doteraz, zvyšovať nebudú, ale do napredovania sa zapojí aj domáca spotreba a investície vrátane realitného sektora. 


Írsky deficit verejných financií v budúcom roku už klesne pod tri percentá HDP. Aj keď dlh republiky ostane obrovský, 109 percent HDP, našťastie už bude s klesajúcim trendom. Írske reformy ostatných rokov zahŕňajú aj opatrenia vo vzdelávaní a majú pomôcť nepomeru medzi absolventmi škôl a potrebami trhu práce. Na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných zasa krajina prijala program Job Path, ktorý bude spustený v druhej polovici budúceho roka. Dlhodobá nezamestnanosť i nezamestnanosť mladých totiž ostávajú veľkými problémami. Reformuje sa aj miestne zdravotníctvo s cieľom šetriť verejné financie, ale zároveň poskytovať rovnako kvalitné služby.


V ostatných krajinách južnej Európy už bude hospodársky rast o poznanie pomalší. Nepomôže mu veľmi ani ohlasovaný investičný balík z dielne šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera. Rast bude brzdiť aj pretrvávajúca stagnácia cien v eurozóne – tú však čiastočne zmierni slabšie euro. Mobilita pracovnej sily, najmä do zdravších krajín menovej únie, síce počas krízového obdobia vzrástla, stále však zďaleka nie je dostatočná na to, aby sa dalo hovoriť o optimálnej menovej zóne. Miera nezamestnanosti mladých Juhoeurópanov bude naďalej extrémne vysoká, čo hrozí celou jednou „stratenou“ generáciou. 


Zo zlých žiakov rýchla rota

(očakávaný hospodársky rast v roku 2015, %)


Skúška paktu


Viacero reforiem bolo namierených na takzvanú vnútornú devalváciu, teda zlacnenie voči zahraničiu prostredníctvom nižších miezd a cien. To zvýšilo investičnú konkurencieschopnosť krajín periférie. Írsko a Portugalsko majú napríklad už roky zmrazenú minimálnu mzdu, Íri už siedmy rok za sebou. Gréci platové minimum v roku 2012 v rámci reforiem znížili jednorazovo o viac ako pätinu na 684 eur mesačne.


Zadlženie štátov však zostáva extrémne vysoké, viackrát nad sto percentami HDP. Dobrou správou je to, že už väčšinou v pomere k ekonomike klesá (Grécko, Írsko, Portugalsko). Obrat sa ešte nepodaril v Taliansku, Španielsku, ale ani vo Francúzsku. Fiškálny kompakt, medzinárodná zmluva vyžadujúca rozpočtovú zodpovednosť, pritom požaduje rýchlejšie znižovanie dlhov – o jednu dvadsatinu hodnoty presahujúcej povolených 60 percent HDP za rok.


Vysoké sú tiež takzvané štrukturálne deficity verejných financií. Španielsko a Francúzsko budú v budúcom roku so svojimi schodkami stále citeľne nad tromi percentami HDP. Taliani, Belgičania a najmä Francúzi preto dostali za nedostatočné znižovanie deficitu od Európskej komisie varovanie pred finančnými sankciami. Na základe historickej skúsenosti však ťažko očakávať, že pri ich ďalšom hodnotení v marci bude týmto krajinám nejaká finančná pokuta udelená. Je aspoň možné, že dovtedy ešte nejaké reformy pod tlakom prijmú.


Nemáš voľby, môžeš reformovať


Všeobecnému obdobiu reforiem v južnej Európe však už zrejme odzvonilo. Španielsko bude mať v máji 2015 komunálne a koncom budúceho roka parlamentné voľby. Žiadne nepopulárne opatrenia sa teda prijímať nebudú. Hrozbou sú populisti zo strany Podemos (Dokážeme to). Kvôli nim bude musieť Španielsko po parlamentných voľbách v decembri pravdepodobne vytvoriť koaličnú vládu. Tá by mohla aspoň utíšiť nespokojnosť separatistov v Katalánsku. Tomu by podľa vzoru britského Škótska mohol Madrid preniesť aspoň niektoré právomoci v oblasti daní či sociálnych dávok. 


O niečo lepšie je na tom taliansky premiér Matteo Renzi. Jeho ambiciózny reformný plán v novembri síce spochybnili miestne regionálne voľby nízkou účasťou a vyšším ziskom populistov zo Severnej Ligy, aj tak sa mu však podarilo cez dolnú komoru pretlačiť dôležitú reformu trhu práce. A ďalšie voľby ho už tak skoro nečakajú. V prílohe týždenníka Economist sa M. Renzi vyjadril, že by chcel okrem iného zefektívniť verejný sektor digitalizáciou, ako aj skrátiť súdne konania na polovicu. Zlou správou je, že sú to práve najväčšie ekonomiky eurozóny ako Taliansko a Francúzsko, ktorým sa darí relatívne najhoršie. Nelichotivú podnikateľskú situáciu v krajine galského kohúta a jej neschopnosť konkurovať v globálnom prostredí ilustruje napríklad trend odchodu schopnejších manažérov do zahraničia. Francúzsko pod vedením socialistu Françoisa Hollandea totiž nereformuje takmer vôbec, napriek ambíciám premiéra Manuela Vallsa. V roku 2015 bude dvakrát usporadúvať regionálne voľby.

Článok vyšiel v týždenníku TREND 50 - 51 / 2014 pod pôvodným nadpisom: Reformy južanov prinesú svoje ovocie