Problémové krajiny EÚ: Bez nádeje

Rast daní, šetrenie na dávkach a skresávanie platov všade tam, kam ruka štátu vie dosiahnuť. To je recept na liečenie pre všetky krajiny, ktoré doposiaľ požiadali EÚ o ochranu pred veriteľmi. Prvou predpoveďou na budúci rok je vcelku pochopiteľné očakávanie, že chlievik vyhradený skratkou PIGS už nebude stačiť. Španielska žiadosť o pomoc je otázkou času, rozhodnutie odsúva len pre neochotu podriadiť sa úsporným opatreniam. Tie v kombinácii s chradnúcou európskou ekonomikou sú pre zachraňované krajiny zlé správy. Očakávaný pokles ich ekonomík znamená horšie skresávanie úverového bremena, ktoré sa počíta podielom z HDP. Ak sa im bude dariť v úsporných programoch, nebude to na číslach vidieť tak výrazne ako v časoch aspoň mierneho rastu. Portugalsko, asi najposlušnejší zachraňovaný štát, očakáva pokles HDP o jedno percento, pričom 80 percent úsporného balíka chce uhradiť z nových daní. Nečudo, že iba rok stará vláda má v krajine minimálnu podporu. Obyvatelia sú však so situáciou vyrovnaní – protestovať proti úsporám prišlo len dvetisíc ľudí. A to už je krajina dva roky v recesii a nezamestnanosť presahuje 16 percent.

Na rozdiel od Portugalska má za sebou Grécko riadený bankrot a veľkú neistotu, pokiaľ ide o budúcoročné príjmy štátu. Politici síce schvaľujú jeden úsporný balík za druhým, robia to však formálne hlavne preto, aby im „Trojka“ poskytla ďalšiu tranžu na splatenie úverov. Kým Portugalsko verí, že úspory povedú k vyliečeniu, v Grécku sa už otvorene hovorí o špirále recesie – vyššie dane zhoršujú hospodárske prostredie a spomaľujú rast, čím prispievajú k vyššej nezamestnanosti. To všetko vedie k zhoršovaniu príjmov štátu a ďalším daniam. Tento kolotoč sa už naplno rozkrútil – na budúci rok má klesnúť HDP krajiny už po šiesty raz, teraz o 3,8 percenta. Predpoklad na tento rok hovorí o 6,5 percenta a analytici sa zhodujú, že obe čísla budú ešte horšie. Slabý vývoj ekonomiky veľkých štátov EÚ i sveta však môže skomplikovať situáciu malých krajín, aj ak sú zodpovedné.