Ticho vraj lieči. No ak ho je priveľa, vzbudzuje strach. Platí to aj pre Národnú banku Slovenska, ktorá sa posledné roky verejne vyjadruje menej, ako bývalo v tejto inštitúcii štandardom. Ak kompetentní mlčia, môže to znamenať niekoľko vecí. Napríklad to, že sa niečo deje. Alebo tiež to, že kto mlčí, ten svedčí a len pritakáva rozšafnému míňaniu vlády či okresávaniu našich úverov cudzími dohľadmi. Najpesimistickejším vysvetlením by bolo, že NBS sa nevyjadruje preto, lebo nevie. Tento scenár je našťastie najmenej pravdepodobný, keďže z odborného hľadiska majú ľudia z NBS na slovenské pomery dobrý kredit a možno tak hovoriť skôr o mrhaní ich talentom. Prečo sú teda ľudia z centrálnej banky ticho? Prečo je najčastejšia odpoveď guvernéra Jozefa Makúcha jednoslovné konštatovanie „nekomentujem“? Kedy naposledy sa vyskytol v médiách aspoň jeden citát viceguvernéra Viliama Ostrožlíka?
Ak sa predstavitelia NBS nemajú k čomu vyjadrovať, ponúka sa úvaha, na čo vlastne táto inštitúcia po prechode na euro existuje v súčasnom rozsahu s vyše tisíckou zamestnancov.
Guvernér J. Makúch viackrát povedal, že na Slovensku nie je odborné médium, pre ktoré by sa mohol vyjadrovať. Vzhľadom na postavenie NBS by však malo byť jej povinnosťou zaujímať stanoviská nielen na pôde Európskej centrálnej banky či najužších odborných fórach, ale aj vo vzťahu k verejnosti. Najmä v takých turbulentných časoch, akým čelí eurozóna v súčasnosti. Aj vládu, mimochodom, začal guvernér so situáciou v eurozóne informovať až po opakovaných výzvach premiérky Ivety Radičovej. Čo sa TRENDU týka, naša ponuka na rozhovor s guvernérom platí. Ak bude druhá strana ochotná komunikovať, pri odbornej debate o menovej a fiškálnej politike, vývoji spoločnej meny či dohľade nad finančným trhom, stranami šetriť nebudeme.
