Priveľa pochybností o jednom elitnom úrade: veľkú rybu nechytil, malé otvárajú ústa

V TRENDE sme sa preto rozhodli pozrieť bližšie na to, ako Kriminálny úrad Finančnej správy (KÚ FS) funguje a čo sú mýty a fakty o úplatkoch za (ne)dokončené zásahy. Tobôž ak je šéf tohto úradu horúcim kandidátom na post vo vedení slovenskej polície.

Ak by sme sa uspokojili s vysvetlením Finančnej správy a samotných predstaviteľov daňových kriminalistov, potom by sme dospeli k výsledku, že všetko, čo tento elitný tím robí, je správne a bezchybné.

KÚ FS tvrdí, že posledné roky v boji proti daňovým špekulantom pritvrdil. Je vraj preto prirodzené, že rastie aj počet sťažností na nich. A sťažnosti na ich zásahy zvyknú predstavitelia daňových kriminalistov odkomunikovať štýlom, že ide o špekulatívnu firmu, ktorá sa takto len snaží posilniť svoju pozíciu v spore.

Ani jedno pochybenie v postupoch daňových kriminalistov, či už išlo o zaisťovanie účtovníctva alebo zablokovanie majetku podozrivých firiem, neodhalila ani daňová inšpekcia. A to posledné roky riešila desiatky sťažností a podnetov podnikateľov.

Pochybnosti o krokoch KÚ FS však zosilnejú v momente, ak sa bližšie pozrieme, na čo sa firmy sťažujú. A aké výsledky vlastne tento útvar za posledné roky pod novým vedením má.

Štátny úrad môže robiť len to, čo mu zákon umožňuje. Nič navyše. Bez ohľadu na to, či komunikuje so spoľahlivým občanom alebo špekulantom. Práve tu je vysvetlenie KÚ FS k množstvu sťažností nedostatočné a nedôveryhodné. Zhabať niekomu teatrálne účtovníctvo s vysvetlením, že elitní vyšetrovatelia a analytici mali „podozrenie“, nevrátiť mu ho do 60 dní, tak ako to hovorí zákon, to všetko sú pochybenia.

Ak sa navyše podobný obraz v médiách opakuje pravidelne, pričom neskôr vysvitne, že účtovníctvo firme vrátili bez zistenia chýb, začínajú oprávnene kolovať dve vysvetlenia. Buď elitný útvar nie je až taký elitný, alebo sa tieto zásahy robia s iným cieľom, ako vybrať čo najviac daní pre štát.

KÚ FS nechytil žiadne veľké ryby a malé čoraz viac rozprávajú

Výsledkom je, že aj keď sa zatiaľ tzv. daňové výpalníctvo nepotvrdilo ani raz, pri každom ďalšom medializovanom prípade bude medzi podnikateľskou verejnosťou rásť presvedčenie, že s daňovými kriminalistami nie je všetko v najlepšom poriadku.