Privatizácia štátnych detí

Drahé hračky na Vianoce, návštevy hercov a spevákov, indiánsky tábor na jar, v lete kúpanie v mori. Ani mnohým bežným deťom sa nedostane materiálneho komfortu a spoločenského vyžitia, aké si užívajú niektoré deti v detských domovoch. Naoko im nič nechýba, majú teplo, sú sýte, dobre oblečené, majú kamarátov, chodia do školy. Chýba iba maličkosť, lenže kľúčová: vzťahová osoba. Niekto, kto patrí ku mne, kto pri mne nie je iba preto, že je tu v robote.

V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa v rámci komunistických zmien zavádzali detské domovy ako pokus o lepšiu cestu pre chudobné deti. Presadzoval sa názor, že najlepšie sa o deti vie postarať štát. O tie, čo rodičov nemajú alebo majú nezodpovedných, sa postarajú natrvalo v domove. O tie ostatné, ktoré rodičov majú, už od šiestich mesiacov v jasliach. Ak to nestačilo, v tomto štýle komunistická pomoc dokonca politicky nespoľahlivým pod zámienkou zlej starostlivosti aj odoberala deti.