Pritiahnuť ľudí na prezidenta

Autorom snímky sa zjavne podarilo prelomiť rezervovanosť publika voči domácej produkcii, k čomu prispel nielen aktuálny námet, ale aj svojrázny vizuálny jazyk. Podpísal sa pod ním režisér Jonáš Karásek, ktorý si k filmu odskočil z reklamy.

Ako sa režisér reklám dostane k celovečernému hranému filmu?

Pri práci mám potrebu stále sa niekam posúvať. Začínal som ako grafický dizajnér, potom som prešiel do reklamy a ďalším krokom bolo režírovanie reklamných spotov. Celovečerný film je opäť posun ďalej. Reklama je rýchloobrátková záležitosť – natočí sa spot, tri týždne sa vysiela a tým sa celá vec končí. Film žije oveľa dlhšie, dá sa k nemu vrátiť a funguje ako isté svedectvo doby. Možno aj náš film raz prinesie spätný pohľad na to, ako tu dnes žijeme.

Do akej miery ste pri filme pracovali s výrazovými prvkami reklamy?

Používali sme ich úplne vedome, no nie samoúčelne. Je to film, ktorého hlavná téma je reklama a komunikácia, tak prečo tento jazyk nevyužiť aj ako výrazový prostriedok. Prečo programovo nepoužívať product placement, keď o tom vlastne celý film je. Pritom polovica produktov, ktoré sa vo filme objavia, vôbec nebola predmetom nejakej sponzorskej dohody. Nemali sme z toho nič.

Zdroj: Azyl Production

Ktoré výrazové prostriedky reklamy ste vo filme použili?

Sú tam napríklad spomalené zábery, ktoré zdôrazňujú dôležitosť daného momentu. Sú tam štylizované, presne vymyslené kompozície. V niektorých scénach sme, naopak, pracovali s rýchlym strihom. Cielene sme používali a miešali rôznorodé techniky snímania. Niekto to môže vnímať ako vizuálny guláš a nebudem tomu ani celkom oponovať, pretože sme si ten guláš zámerne sami zvolili. To zdôrazňovanie vzťahu k reklame v recenziách a reakciách na film je však do istej miery aj prehnané.

Prečo?

Pretože sa vníma cez moju osobu ako človeka z reklamného prostredia. Ľudia potom majú vopred tendenciu vidieť v tom filme viac reklamy, než jej tam naozaj je. Ak by úplne rovnaký film nakrútil režisér bez kontaktu s reklamou, tak by sa to toľko netematizovalo.

Ak by rovnaký film nakrútil režisér bez kontaktu s reklamou, otázka by bola, ako sa tam tie prvky reklamy dostali. Má reklamný jazyk vplyv na dnešný film?

Určite. Stačí si pozrieť filmy z päťdesiatych rokov, ktoré majú úplne iné tempo ako tie dnešné. Divák sa vyvíja a je ovplyvnený aj tým, že sleduje rýchle reklamy a zvykol si na iné tempo rozprávania. V Kandidátovi sme sa chceli tomuto tempu prispôsobiť. Ľudia sú možno schopní náš film „zjesť“ jednoduchšie ako niektoré iné slovenské filmy, pretože má tempo, na ktoré sú dnes zvyknutí. To je tiež istý poznatok, ktorý sa dá filmovo spracovať. V slovenských filmoch sa často rieši sociálna dráma jednotlivca na okraji spoločnosti. Netvrdím, že to nie je dôležité, ale takisto je dôležité zaoberať sa napríklad tým, ako dnes na spoločnosť vplývajú médiá. Aj toto sme sa snažili odzrkadliť v našom filme.

Dejiskom filmu je reklamná agentúra. Ako sa vaša pracovná skúsenosť s týmto prostredím prejavila na obsahu snímky?

Nechceli sme reklamný svet zobrazovať popisne, taký, aký naozaj je. Ukázali sme to, čo ľudia chcú vidieť. Čiže skazené prostredie s premotivovanými ľuďmi, ktorí nemajú alebo nie sú schopní mať rodinu a od rána do večera robia reklamu. Takíto ľudia určite existujú, no moja osobná skúsenosť je skôr opačná a veľmi prozaická. Pracujem väčšinou s úplne normálnymi a zaujímavými ľuďmi. Bolo by však zrejme dosť nudné, keby sme divákom naservírovali tento obraz. Tak sme z toho urobili trochu paródiu.

Tím reklamnej agentúry vo filme pracuje na stratégiách pre kandidáta na prezidenta. Ako ich ako človek z brandže hodnotíte? Prvá z nich pracuje s „nájdením“ slávneho predka.

Tu je podstatné to, že nie je zrejmé, či ide o skutočné odhalenie alebo o výmysel. Ani sme to vo filme jasne nepriznali a nevysvetlili. Považovali sme za zaujímavé práve to, že v dnešnej dobe často už ani nie je dôležité, či je istá informácia pravdivá alebo nie. Podstatné je, že sa objaví v médiách s čo najširším zásahom.

A čo finálna stratégia, ku ktorej smeruje vygradovaný záver filmu?

Nemyslím si, že ten nápad je úplne prehnaný. Politici často komunikujú spôsobom, že oni sú tí dobrí, ktorí robia dobré rozhodnutia a zároveň vytvárajú predstavu niekoho zlého – čiže politického protivníka, ktorý im alebo nám všetkým má ublížiť. Na Slovensku i všade vo svete funguje hra na dobrých a zlých. Ide tu o vytvorenie negatívneho a nebezpečného subjektu, aby druhá strana mohla byť tá dobrá. Dôležitá je atmosféra ohrozenia, ktorá vytvára silnú emóciu pre publikum.

Zdroj: Azyl Production

Prijali by ste aj ponuku na politickú reklamu?

Nie. Alebo takto: jedine vtedy, keby som bol úplne presvedčený, že ide o dobrú vec. Niečo také je však dnes veľmi ťažké v politike nájsť.

Ako hodnotíte úroveň slovenského politického marketingu?

Programovo to nesledujem a skôr ma to otravuje. Nespomínam si, že by ma nejaká kampaň z reklamného hľadiska oslovila. Keď sa však pozrieme na volebné výsledky a preferencie, nedá sa prehliadnuť, že vládna strana zjavne niečo robí dobre. Vyjadruje sa k veciam vtedy, keď má, a spôsobom, ktorý chcú ľudia počuť. Pritom to nie je žiadna sofistikovaná komunikácia, lebo na Slovensku to zrejme nie je dôležité. Treba sa vyjadrovať heslovite a jednoducho. Úspech však môže spočívať aj v tom, aká neschopná je konkurencia.

Aj film je produkt, ktorý treba predať. Ako ste k tomu pristupovali?

Na začiatku som vôbec nerozmýšľal nad tým, koľko ľudí na film príde. Podstatné pre nás bolo, aby sme boli s výsledkom spokojní. Rozpočet bol veľmi nízky a ja i ďalší členovia štábu sme film robili zadarmo. A vo voľnom čase či popri inej práci. Keď bol film rozrobený, tak sme postupne začali rozmýšľať nad tým, ako by sa nám vynaložená energia mohla vrátiť. Dohoda bola taká, že keď film niečo zarobí, tak tvorcovia budú mať určitý podiel na zisku. Preto sme začali pracovať na tom, aby ľudia do kina prišli.

Promo kampaň k snímke bolo ťažké prehliadnuť.

No ale veď tak by to malo byť. Nesúhlasím s tým, že išlo o niečo bombastické či prehnané. Urobili sme to tak, ako by mala vyzerať štandardná kampaň. Čiže sme publiku štyri mesiace dopredu ponúkli teaser, neskôr trailer a potom videoklip. Dávkovali sme to postupne, aby sme v ľuďoch vzbudili nejaké očakávania. Prvotná komunikácia bežala len na webe, čiže to bolo takmer zadarmo a obsah sme tvorili sami.

Ľudia, ktorí robili na propagácii, boli zároveň väčšinou aj členovia filmového štábu. Neskôr pribudli nejaké mediálne bartery. Nenajímali sme žiadnych komunikačných expertov. Čiže celá „bombastická“ kampaň vznikla za minimálne prostriedky.

Zdroj: Azyl Production

Rozmýšľali ste aj nad nejakými stratégiami podpory filmu mimo klasickej reklamy?

Na začiatku sme uvažovali nad tým, že sme išli úplne do extrému a film by sa do kín pustil pred prezidentskými voľbami alebo počas nich. S tým, že by sme mali vlastného kandidáta. Vyzbierali by sme potrebné podpisy a využili by sme na propagáciu filmu mediálny priestor, ktorý prezidentskí kandidáti dostanú. Dnes som, naopak, rád, že sme do toho nešli, lebo pred voľbami by bol mediálny pretlak príliš veľký. A divácky ohlas potvrdil, že bolo dobré uviesť film v tomto relatívne hluchom období. Prebehli síce župné voľby, tie však boli nevýrazné a nám pomohlo, že plagáty na film viseli spolu s bilbordmi krajských kandidátov. Bol to príjemný mediamix.

Chceli ste pri pôvodnom pláne priamo vstúpiť do volebného diania?

Uvažovali sme nad výzvou, že ak sa voličom nikto z prezidentských kandidátov nepáči, nech na volebnom lístku dajú extra hlas nášmu filmovému kandidátovi. Napokon, v ankete Největší Čech získal v Česku pôvodne najviac hlasov Jára Cimrman. Aj keď ho potom zo súťaže vylúčili. K takémuto typu humoru máme myslím blízko aj na Slovensku.

Voľba prezidenta je však predsa len niečo iné.

Je. No ľudia sú dnes z politiky takí znechutení, že by to bolo zo strany voličov zaujímavé gesto.