Minister financií Peter Kažimír minulý týždeň celé Slovensko i seba samého optimisticky ubezpečoval, ako dobre štát vlani hospodáril. Namiesto plánovaného mínusu vo výške 4,64 % HDP dosiahol fiškálny deficit „len“ 4,35 % HDP. Na oslavy je však priskoro. V prvom rade ide o predbežný výsledok. Európski štatistici z Eurostatu ho už síce odobrili, no stále na základe neúplných, odhadovaných údajov. Riziko, že konečné príjmy rozpočtu budú ešte o niečo nižšie, nie je zanedbateľné. Naozaj finálny schodok za rok 2012 bude známy preto až po lete.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť – vlani vzniknutá apolitická odborná inštitúcia, ktorá má kontrolovať hospodárenie štátu – pripísala vláde pozitívne body za to, že lanskými opatreniami zlepšila dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Dosiahla to hlavne zásahmi do dôchodkového piliera. O pár desatín percentného bodu tak pomohlo schodok zmierniť zníženie odvodov do druhého, kapitalizačného piliera, ako aj mimoriadne odvody pre vybrané podnikateľské subjekty.
No rada zároveň zdvihla varovný prst nad ďalšími opatreniami. Ako sú napríklad krátkozraké úspory v zdravotníctve a v municipalitách dosiahnuté na úkor kapitálových výdavkov. Alebo slabšie čerpanie eurofondov, ktoré sa premietlo do nižšieho spolufinancovania zo slovenského štátneho rozpočtu. Tieto výdavky sa v skutočnosti neušetria, iba sa posunú do ďalších rokov. Ak sa navyše čerpanie bude umelo politicky odďaľovať, Slovensko akurát odsunie euroinjekciu, ktorá by mu mohla pomôcť naštartovať niektoré sektory. Preto rada šetrenie na investíciách a pri europrojektoch v snahe hľadať rezervy v rozpočte označila nielen za dlhodobo neudržateľné, ale dokonca za „nežiaduce“.
Nemalým rizikom pre konečný účet za hospodárenie štátu v roku 2012 sú daňové príjmy. Ich finálna hodnota ešte stále nie je jasná, keďže daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb nepodali pre schválený odklad viaceré kľúčové podniky. Financmajstri už pritom vo februári upravovali odhad výberu dane na rok 2013. Nadhodnotili totiž predpokladaný prínos zvýšenia sadzby dane zo zisku z 19 na 23 percent.
Navyše, keď sa v tomto roku bude hospodársky rast vyvíjať horšie, ako predpokladá ministerstvo financií, bude možno vláda banovať, že do výdavkov vlani zasiahla tak nesmelo. Veď napríklad mzdové výdavky na zamestnancov verejnej správy dokonca narástli, hoci šetriť sa malo aj na úradníkoch. Teraz sa štát bude musieť pripraviť na naozaj nepríjemné systémové rezy, pretože priestor na populistické a rýchle manévre už vyčerpal.
