Príručka pokrokového politika o tom, že niekedy stačí ľudí „poštuchnúť“

Presne doprostred cesty namaľovali bielu čiaru, ktorá vodičom na oboch stranách presne ukazovala, pokiaľ siaha „ich“ polovica cesty. Zrážky protiidúcich áut boli vyriešené, a to bez potreby meniť legislatívu či vysvetľovať nové opatrenie vodičom. Význam bielej čiary chápali intuitívne.

Pre podobné lacné, rýchle a účinné úpravy, ktoré zásadne menia správanie účastníkov premávky (či trhu), spopularizovali ekonómovia Cass Sunstein a Richard Thaler v roku 2008 výraz „poštuchnutie“ (nudge). O dva roky nato sa britská vláda Davida Camerona rozhodla založiť vlastný tím behaviorálnych postrehov.

Kniha, pri ktorej sa čitateľ často opýta, prečo to už dávno nefunguje aj u nás

„Aj tak sme ale od začiatku vedeli, že bez ohľadu na oficiálny názov nám všetci budú hovoriť oddelenie poštuchov (nudge unit),“ píše hneď v úvode svojej knihy Inside the Nudge Unit šéf jednotky David Halpern. Na necelých 400 stranách zhrnul, čo všetko a ako sa jednotke podarilo vyriešiť, keď úradnícky a formálny prístup doplnili výsledkami teoretických výskumov v behaviorálnej ekonomike. Výsledkom je kniha, pri ktorej si čitateľ niekoľkokrát povie „také jednoduché a také účinné – prečo to už dávno nefunguje aj u nás?“.

Zdroj: Whallen

David Halpern bol v rokoch 2001 až 2007 analytikom strategickej jednotky britského premiéra Tonyho Blaira a pôsobil na univerzitách v Oxforde, Cambridgei a Harvarde. Za šéfa behaviorálnej jednotky si ho vybral David Cameron v roku 2010. Vedie ju doteraz, už v podobe konzultačnej firmy.

Know-how na vývoz

Založenie „nudge unit“ v roku 2010 nebolo práve výsledkom prudkého osvietenstva. Britská koaličná vláda mala plné ruky riešenia krízy a možnosť riešiť časť problémov využitím behaviorálnych prístupov jednoducho znela ako lacný a potenciálne úspešný recept.

„Cameronova vláda nemohla využívať dve klasické politické metódy riešenia problémov: zvýšenie rozpočtového financovania a – pre koaličné rozpory – legislatívne zmeny,“ pragmaticky vysvetľuje psychológ D. Halpern, ktorého na rozbeh nového útvaru stiahli z výskumného Inštitútu pre vládnutie. S úradníkmi už mal skúsenosti zo šesťročného poradenstva pre Tonyho Blaira.

Hneď na úvod si stanovil netradičnú podmienku. Chcel mať na papieri, že ak po dvoch rokoch jeho útvar nebude mať výsledky (konkrétne nedokáže ušetriť verejným financiám desaťnásobok toho, čo jeho prevádzka stojí), automaticky zanikne.

Klauzulu nebolo treba uplatniť. Jednotka funguje doteraz, už ako poradenská spoločnosť čiastočne vlastnená štátom pod názvom Behavioral Insights Limited. A svoje prístupy vyváža do sveta, predovšetkým anglosaského. Skúsenosti nudge unit už využíva Austrália, USA či Singapur.

Divní poradcovia

Neprekvapivo boli začiatky tímu neisté. Noví „divní“ poradcovia premiéra nemali práve otvorenú náruč u dlhoročných ministerských úradníkov. Nemali veľa skúseností s verejnou správou, avšak mali politickú podporu. Ani to však nemuselo vždy pomôcť. „Pri jednej z pokusných zmien sme sa jednoducho dohodli priamo s miestnym šéfom úradu práce a ministerskému úradníkovi sme rovno odprezentovali pozitívne výsledky,“ píše D. Halpern.

Notoricky najznámejšie sú úspechy tímu pri zmenách, ktoré zlepšili výber dane. Namiesto toho, aby občan potvrdzoval