V prípade Ukrajiny využila Európska únia svoju ekonomickú a regulačnú silu

Západ na ruskú agresiu reagoval jednotne a razantne. Ukazuje sa, že pomoc Ukrajine i sankčné opatrenia môžu mať zásadný dosah na výsledok konfliktu, v tomto momente je preto nevyhnutné v nastavenej stratégii zotrvať. Na medzinárodnej konferencii Globsec v Bratislave to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.

Diskusia sa venovala aj úlohe jednotlivých inštitúcií v reakcii na prebiehajúcu krízu. „V našej reakcii sme boli efektívni aj preto, lebo každý robil to, v čom má najväčšiu pridanú hodnotu. Európska únia pri Ukrajine využila svoju obrovskú ekonomickú a regulačnú silu vrátane bezprecedentných sankčných opatrení a balíkov pomoci, kým NATO sa sústredilo na rýchle a zásadné posilnenie obrany štátov na svojej východnej hranici,“ pripomenul I. Korčok.

Európska únia 3. júna oficiálne prijala šiesty balík sankcií voči Rusku. V rámci neho bude nákup, dovoz a transfer ropy z Ruska do EÚ postupne ukončený v priebehu šiestich mesiacov, v prípade určitých ropných produktov do ôsmich mesiacov. Dočasnú výnimku budú mať Maďarsko, Česko a Slovensko, ktoré vzhľadom na svoju polohu „trpia špecifickou závislosťou od ruských dodávok a nemajú reálne alternatívne možnosti“.

V prechodnom období budú môcť dovážať ropu cez ropovod Družba. Dočasné výnimky budú mať aj Bulharsko a Chorvátsko. Embargo znamená, že do konca roka bude zablokovaných približne 90 percent ruského ropného exportu do Únie.

Šiesty balík sankcií rozširuje zoznam sankcionovaných osôb a podnikov a zavádza zákaz vysielania troch veľkých ruských televíznych staníc v EÚ. Sankcie budú znamenať aj odpojenie ďalších troch ruských bánk vrátane najväčšej Sberbank od systému SWIFT a zákaz poskytovania účtovníckych, poradenských či cloudových služieb Rusku.

Stavebníctvo trpí poklesom verejných zákaziek

Vláda pravdepodobne nedokáže udržať tempo investovania do prípravy stavieb. Prípravu verejných stavieb môže ohroziť predovšetkým nedostatok peňazí. Vyplýva to z ankety, ktorú v rámci Polročnej štúdie slovenského stavebníctva H1/2022 zverejnila analytická spoločnosť CEEC Research.

Podľa tretiny opýtaných projektových spoločností pravdepodobne vláda nedokáže udržať súčasné tempo investovania do prípravy stavieb a štvrtina si dokonca myslí, že toto tempo vláda úplne isto neudrží.

„Verejné stavebníctvo na Slovensku od roku 2019 klesá. To má rozhodujúci vplyv aj na celý sektor, ktorý stagnuje, kým ostatné podobne významné priemyselné odvetvia na Slovensku rastú,“ skonštatoval v štúdii prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.

Nepriaznivo podľa neho vyznieva aj porovnanie s verejným stavebníctvom v okolitých štátoch. Podľa dvoch tretín opýtaných spoločností môže prípravu stavieb ohroziť prevažne nedostatok financií. Ako ďalšie hrozby projektové spoločnosti vnímajú kolaps dodávateľských reťazcov a zdražovanie vstupov alebo nekompetentnosť zadávateľov. Podľa 57 percent opýtaných môže mať na slovenské stavebníctvo vplyv situácia na Ukrajine.